Ukončenie konfliktu „by zmiernilo napätie na medzinárodných trhoch s ropou, plynom a potravinami, ktoré zvyšujú infláciu,“ dodal Panetta.
Autor TASR
Miláno 5. mája (TASR) - Rast ekonomiky eurozóny sa takmer zastavil a čelí ďalšiemu zvýšeniu nákladov v dôsledku rekordnej inflácie. Vyhlásil to vo štvrtok člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Fabio Panetta pre talianske noviny La Stampa.
„To robí rozhodnutia, ktorým ECB čelí, komplikovanejšie, pretože sprísnenie menovej politiky zamerané na obmedzenie inflácie by nakoniec brzdilo rast, ktorý už slabne,“ povedal.
ECB by podľa neho v júli nemala zvyšovať úrokové sadzby, aj keď inflačný výhľad naznačuje, že môže postupne znižovať podporu ekonomike.
Jeho vyjadrenia sú oveľa opatrnejšie ako vyhlásenia tzv. jastrabov, stúpencov tvrdšej politiky ECB, ktorí sú za zvýšenie úrokových sadzieb z historických miním už od júla. Panetta by však chcel počkať na údaje o hospodárskom raste eurozóny v 2. štvrťroku.
„Bolo by nerozumné konať bez toho, aby ste najprv videli čísla o hrubom domácom produkte (HDP) za 2. štvrťrok a diskutovali o ďalších opatreniach bez úplného pochopenia toho, ako by sa mohla ekonomika vyvíjať,“ citovali noviny La Stampa Panettu.
„Nie je veľký rozdiel v tom, či to bude o dva, tri mesiace skôr alebo neskôr,“ povedal pre denník.
Najbližšie zasadnutia ECB o sadzbách sa uskutočnia 8. až 9. júna a 20. až 21. júla. A hoci oficiálne údaje o HDP za 2. štvrťrok nebudú zverejnené až do 29. júla, ukazovatele o tom, ako sa ekonomike darí, budú k dispozícii už skôr.
Panetta je považovaný za jednu z najvýznamnejších politických holubíc, teda stúpencov umierneného prístupu, v Rade guvernérov. Presadzuje tiež opatrnosť pri odstraňovaní podpory pre ekonomiku.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne však rastú. V apríli dosiahla miera inflácie 7,5 % a vysoko prekračuje cieľ ECB na úrovni 2 %. To podnietilo mnohých Panettových kolegov, aby presadzovali rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky ECB.
Na najbližšom stretnutí ECB 9. júna sa pravdepodobne rozhodne o ukončení nákupu dlhopisov, tzv. kvantitatívnom uvoľňovaní. Banka môže tiež poskytnúť informácie o vyhliadkach na prvé zvýšenie sadzieb za vyše desať rokov, ale žiadne rozhodnutie o úrokoch sa na júnovom zasadaní nepovažuje za pravdepodobné.
Panetta pripomenul, že infláciu ženú nahor medzinárodné faktory, na ktoré má menová politika ECB len obmedzený vplyv. To znamená, že ECB „nemôže sama skrotiť infláciu bez toho, aby to ekonomike spôsobilo vysoké náklady“.
Hlavným problémom zostáva vplyv ruskej invázie na Ukrajinu. Európska únia plánuje zakázať dovoz ruskej ropy do konca roka, čo pravdepodobne prinesie ďalší tlak na rast spotrebiteľských cien. Kremeľ minulý týždeň zastavil toky zemného plynu do Poľska a Bulharska.
Ukončenie konfliktu „by zmiernilo napätie na medzinárodných trhoch s ropou, plynom a potravinami, ktoré zvyšujú infláciu,“ dodal Panetta.
TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.
„To robí rozhodnutia, ktorým ECB čelí, komplikovanejšie, pretože sprísnenie menovej politiky zamerané na obmedzenie inflácie by nakoniec brzdilo rast, ktorý už slabne,“ povedal.
ECB by podľa neho v júli nemala zvyšovať úrokové sadzby, aj keď inflačný výhľad naznačuje, že môže postupne znižovať podporu ekonomike.
Jeho vyjadrenia sú oveľa opatrnejšie ako vyhlásenia tzv. jastrabov, stúpencov tvrdšej politiky ECB, ktorí sú za zvýšenie úrokových sadzieb z historických miním už od júla. Panetta by však chcel počkať na údaje o hospodárskom raste eurozóny v 2. štvrťroku.
„Bolo by nerozumné konať bez toho, aby ste najprv videli čísla o hrubom domácom produkte (HDP) za 2. štvrťrok a diskutovali o ďalších opatreniach bez úplného pochopenia toho, ako by sa mohla ekonomika vyvíjať,“ citovali noviny La Stampa Panettu.
„Nie je veľký rozdiel v tom, či to bude o dva, tri mesiace skôr alebo neskôr,“ povedal pre denník.
Najbližšie zasadnutia ECB o sadzbách sa uskutočnia 8. až 9. júna a 20. až 21. júla. A hoci oficiálne údaje o HDP za 2. štvrťrok nebudú zverejnené až do 29. júla, ukazovatele o tom, ako sa ekonomike darí, budú k dispozícii už skôr.
Panetta je považovaný za jednu z najvýznamnejších politických holubíc, teda stúpencov umierneného prístupu, v Rade guvernérov. Presadzuje tiež opatrnosť pri odstraňovaní podpory pre ekonomiku.
Spotrebiteľské ceny v eurozóne však rastú. V apríli dosiahla miera inflácie 7,5 % a vysoko prekračuje cieľ ECB na úrovni 2 %. To podnietilo mnohých Panettových kolegov, aby presadzovali rýchlejšie sprísňovanie menovej politiky ECB.
Na najbližšom stretnutí ECB 9. júna sa pravdepodobne rozhodne o ukončení nákupu dlhopisov, tzv. kvantitatívnom uvoľňovaní. Banka môže tiež poskytnúť informácie o vyhliadkach na prvé zvýšenie sadzieb za vyše desať rokov, ale žiadne rozhodnutie o úrokoch sa na júnovom zasadaní nepovažuje za pravdepodobné.
Panetta pripomenul, že infláciu ženú nahor medzinárodné faktory, na ktoré má menová politika ECB len obmedzený vplyv. To znamená, že ECB „nemôže sama skrotiť infláciu bez toho, aby to ekonomike spôsobilo vysoké náklady“.
Hlavným problémom zostáva vplyv ruskej invázie na Ukrajinu. Európska únia plánuje zakázať dovoz ruskej ropy do konca roka, čo pravdepodobne prinesie ďalší tlak na rast spotrebiteľských cien. Kremeľ minulý týždeň zastavil toky zemného plynu do Poľska a Bulharska.
Ukončenie konfliktu „by zmiernilo napätie na medzinárodných trhoch s ropou, plynom a potravinami, ktoré zvyšujú infláciu,“ dodal Panetta.
TASR o tom informuje na základe správy Bloomberg.