Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda, za ktorého vlády sa začali prípravy na vstup do eurozóny, pripomenul, že pred prijatím eura bola vtedajšia opozícia voči prvej Ficovej vláde aj kritická.
Autor TASR
Bratislava 1. mája (TASR) - Kurz pri prechode zo slovenskej koruny na euro v roku 2009 bol stanovený správne. Vláda totiž brala do úvahy viacero faktorov, nielen podnikanie a vplyv na export, ale aj zhodnotenie úspor Slovákov. Vtedajší aj súčasný premiér Robert Fico (Smer-SD) takto reaguje na výhrady, že kurz 30,126 SKK/EUR mohol byť príliš silný a poškodil v tom čase slovenských exportérov.
"Každý kurz má svoje výhody aj nevýhody, ale ja si za týmto kurzom stojím," uviedol Fico v dnešnej diskusii RTVS venovanej 10. výročiu členstva SR v Európskej únii (EÚ).
Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), za ktorého vlády sa začali prípravy na vstup do eurozóny, pripomenul, že pred prijatím eura bola vtedajšia opozícia voči prvej Ficovej vláde aj kritická. "Možno sme mali iný názor o výške výmenného kurzu, ale najmä boli podozrenia zo zneužitia týchto informácií, ktoré sa dostali von vopred," konštatoval.
Dohodnutú výšku kurzu však nakoniec nevníma ako dramatickú prekážku pre slovenskú ekonomiku. "Táto fáza je za nami, dôležité je, že zavedenie jednotnej meny malo nepochybne omnoho viac výhod ako rizík. Máme stabilnú menu, lepšie sa orientujú investori, odpadli transakčné náklady," zdôraznil. Euro za úspešný projekt, aj napriek dlhovej kríze v eurozóne, naďalej považuje aj Fico.
V súvislosti s členstvom v EÚ označuje za nenahraditeľné zdroje eurofondy, ktoré tvoria až 80 % verejných investícií na Slovensku. A to napriek tomu, že pripúšťa určitú mieru neefektivity pri ich využívaní. "Vytvára sa atmosféra, že všetci sú zlodeji a kradnú. Takto to nie je. Verejné zdroje vždy lákali podvodníkov, finančné skupiny, lobistov, je na vláde, ako dokáže oponovať týmto tlakom a snahám o priživovanie sa na verejných zdrojoch," dodal premiér.
Možnosť, že sa eurofondy nevyužijú neefektívne, vždy existuje aj podľa Dzurindu. "Odpoveďou je účinný kontrolný systém, premiér musí držať ministrov pod krkom. Je potrebné tiež premýšľať, ako by mohli tieto eurá vyrábať ďalšie eurá," zdôraznil s tým, že aj keď investície do infraštruktúry sú potrebné, možno ešte dôležitejšie sú tie do vzdelávania, vedy a výskumu.
"Každý kurz má svoje výhody aj nevýhody, ale ja si za týmto kurzom stojím," uviedol Fico v dnešnej diskusii RTVS venovanej 10. výročiu členstva SR v Európskej únii (EÚ).
Bývalý premiér Mikuláš Dzurinda (SDKÚ-DS), za ktorého vlády sa začali prípravy na vstup do eurozóny, pripomenul, že pred prijatím eura bola vtedajšia opozícia voči prvej Ficovej vláde aj kritická. "Možno sme mali iný názor o výške výmenného kurzu, ale najmä boli podozrenia zo zneužitia týchto informácií, ktoré sa dostali von vopred," konštatoval.
Dohodnutú výšku kurzu však nakoniec nevníma ako dramatickú prekážku pre slovenskú ekonomiku. "Táto fáza je za nami, dôležité je, že zavedenie jednotnej meny malo nepochybne omnoho viac výhod ako rizík. Máme stabilnú menu, lepšie sa orientujú investori, odpadli transakčné náklady," zdôraznil. Euro za úspešný projekt, aj napriek dlhovej kríze v eurozóne, naďalej považuje aj Fico.
V súvislosti s členstvom v EÚ označuje za nenahraditeľné zdroje eurofondy, ktoré tvoria až 80 % verejných investícií na Slovensku. A to napriek tomu, že pripúšťa určitú mieru neefektivity pri ich využívaní. "Vytvára sa atmosféra, že všetci sú zlodeji a kradnú. Takto to nie je. Verejné zdroje vždy lákali podvodníkov, finančné skupiny, lobistov, je na vláde, ako dokáže oponovať týmto tlakom a snahám o priživovanie sa na verejných zdrojoch," dodal premiér.
Možnosť, že sa eurofondy nevyužijú neefektívne, vždy existuje aj podľa Dzurindu. "Odpoveďou je účinný kontrolný systém, premiér musí držať ministrov pod krkom. Je potrebné tiež premýšľať, ako by mohli tieto eurá vyrábať ďalšie eurá," zdôraznil s tým, že aj keď investície do infraštruktúry sú potrebné, možno ešte dôležitejšie sú tie do vzdelávania, vedy a výskumu.
