Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najnižšiu cenu za projekt ponúka združenie firiem vedené spoločnosťou Cintra.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 8. decembra (TASR) - Zdá sa, že ponuka na výstavbu obchvatu Bratislavy je mimoriadne dobrou ponukou. Uviedol to dnes na diskusnom fóre Hospodárskych novín HNClub predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v reakcii na pondelňajšie (7. 1.) zverejnenie výsledkov tendra rezortom dopravy.
Podľa premiéra nie je totiž dostatok zdrojov na dokončenie kvalitných ciest na Slovensku. "Ak sa spýtate ministra dopravy na to, koľko peňazí by sme potrebovali na dokončenie všetkých rýchlostných ciest a ciest prvej triedy, rovno povie, že 8 miliárd eur. Toľko však nemáme, preto sa kombinácia štátnych zdrojov, zdrojov z európskych fondov a PPP projektov zdá byť najvhodnejšia," zdôraznil premiér.
Pripomenul, že výhodou PPP projektov pri diaľniciach je to, že pri nich staviteľ a prevádzkovateľ "nedostane ani euro dovtedy, pokiaľ nie je dielo odovzdané a skolaudované". Ďalšou výhodou tohto spôsobu výstavby je, že diaľničné dielo sa musí po 30 rokoch odovzdať do vlastníctva štátu v takej istej kvalite, v akej bolo pred 30 rokmi postavené. "My teda nezatracujeme PPP projekty, lebo máme dobrú skúsenosť s projektom R1," dodal Fico.
Minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) v pondelok na tlačovej konferencii informoval, že cenové ponuky na výstavbu obchvatu Bratislavy sú známe. Najnižšiu cenu za projekt ponúka združenie firiem vedené spoločnosťou Cintra, ktoré by vedelo obchvat postaviť pri ročnej splátke 56,72 milióna eur za 4,25 roka. V poradí druhú najnižšiu cenu predložilo v súťaži konzorcium firiem vedené spoločnosťou Vinci, ktoré by obchvat postavilo pri požadovanej ročnej splátke vo výške 69,01 milióna eur a obchvat by stavalo 3,5 roka. Tretiu najlacnejšiu ponuku dalo združenie firiem pod vedením spoločnosti Hochtief, ktoré by požadovalo od štátu ročnú splátku vo výške 76,78 milióna eur a dĺžku výstavby stanovilo na 4 roky. Konzorcium vedené firmou Strabag navrhlo v súťaži ročnú splátku na úrovni 91,04 milióna eur a cestu by stavalo 4,75 roka.
Predpokladané stavebné náklady na projekt boli pritom podľa štúdie realizovateľnosti vo výške 1,325 miliardy eur a celková odhadovaná cena zákazky aj s 30-ročnou prevádzkou sa predpokladala na úrovni 4,53 miliardy eur. Ročná splátka sa mala podľa štúdie pohybovať v rozmedzí od 135 miliónov eur až po 151 miliónov eur.
Obchvat Bratislavy má tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Jeho výstavba by sa podľa predpokladov mala začať v roku 2016.
Výsledkom dôkladnej analýzy štyroch cenových ponúk, ktoré predložili uchádzači o výstavbu obchvatu Bratislavy, nemusí byť nevyhnutne prijatie tej s najnižšou cenou. Uviedol to dnes poslanec Národnej rady (NR) SR za Most-Híd Árpád Érsek.
"V tomto prípade určite nemusí platiť, že ponuka s najvýhodnejšou cenou musí byť aj najlepšou ponukou pre štát," konštatoval. Projekt na výstavbu obchvatu by malo podľa jeho slov získať to konzorcium, ktoré vo svojom pláne realizácie najlepšie zohľadňuje všetky špecifiká a nároky, ktoré si budovanie ciest vyžaduje. "Určujúcimi faktormi pri posudzovaní ponúk by mali byť čas výstavby a jej konečná cena," dodal Érsek.
Reagoval tak na pondelňajšie (7. 12.) otváranie cenových ponúk na výstavbu obchvatu Bratislavy, ktoré prebehlo na pôde rezortu dopravy. Najnižšiu cenu za projekt ponúka združenie firiem vedené spoločnosťou Cintra, ktoré by vedelo obchvat postaviť pri ročnej splátke štátu počas tridsaťročnej prevádzky cesty vo výške 56,72 milióna eur a vybudovalo by obchvat za 4,25 roka.
V poradí druhú najnižšiu cenu predložilo v súťaži konzorcium firiem vedené spoločnosťou Vinci, ktoré by obchvat postavilo pri požadovanej ročnej splátke vo výške 69,01 milióna eur a obchvat by stavalo 3,5 roka. Tretiu najlacnejšiu ponuku dalo združenie firiem pod vedením spoločnosti Hochtief, ktoré by požadovalo od štátu ročnú splátku vo výške 76,78 milióna eur a dĺžku výstavby stanovilo na 4 roky. Konzorcium vedené firmou Strabag navrhlo v súťaži ročnú splátku na úrovni 91,04 milióna eur a cestu by stavalo 4,75 roka.
Ročná splátka sa mala pritom podľa odhadu štúdie realizovateľnosti pohybovať v rozmedzí od 135 miliónov eur až po 151 miliónov eur. Podľa Érseka sa tak potvrdilo to, čo konštatoval už dávnejšie. A teda, že predpokladané náklady vyčíslené štátnou expertízou iba zriedka kopírujú reálnu konečnú cenu. "Tú dokážu najlepšie vygenerovať až konkrétni uchádzači o koncesiu, ktorí v súťaži vychádzajú z vlastných prepočtov," pripomenul.
Érsekov kolega z opozície, poslanec za KDH Pavol Zajac doplnil, že zverejnené cenové ponuky na obchvat Bratislavy potvrdzujú, že stavať sa dá aj lacnejšie ako za prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Vtedy boli podľa jeho slov podpísané predražené PPP projekty (projekty verejno-súkromného partnerstva).
Pripomenul však, že aktuálna súťaž prebiehala formou súťažného dialógu, takže verejnosť nepozná navrhované technické riešenia ani ostatné detaily, ktoré budú mať v budúcnosti vplyv na výšku finančných splátok štátu budúcemu koncesionárovi.
"Dúfam, že vo zverejnených ponukách ročných splátok sú zahrnuté všetky náklady potrebné na výstavbu a prevádzku obchvatu," dodal Zajac. Mal tým na mysli projekčné a investičné, aj prevádzkové náklady, náklady na bežnú a ťažkú údržbu, a tiež aj financovanie celého projektu vrátane úrokov.
Podľa premiéra nie je totiž dostatok zdrojov na dokončenie kvalitných ciest na Slovensku. "Ak sa spýtate ministra dopravy na to, koľko peňazí by sme potrebovali na dokončenie všetkých rýchlostných ciest a ciest prvej triedy, rovno povie, že 8 miliárd eur. Toľko však nemáme, preto sa kombinácia štátnych zdrojov, zdrojov z európskych fondov a PPP projektov zdá byť najvhodnejšia," zdôraznil premiér.
Pripomenul, že výhodou PPP projektov pri diaľniciach je to, že pri nich staviteľ a prevádzkovateľ "nedostane ani euro dovtedy, pokiaľ nie je dielo odovzdané a skolaudované". Ďalšou výhodou tohto spôsobu výstavby je, že diaľničné dielo sa musí po 30 rokoch odovzdať do vlastníctva štátu v takej istej kvalite, v akej bolo pred 30 rokmi postavené. "My teda nezatracujeme PPP projekty, lebo máme dobrú skúsenosť s projektom R1," dodal Fico.
Minister dopravy Ján Počiatek (Smer-SD) v pondelok na tlačovej konferencii informoval, že cenové ponuky na výstavbu obchvatu Bratislavy sú známe. Najnižšiu cenu za projekt ponúka združenie firiem vedené spoločnosťou Cintra, ktoré by vedelo obchvat postaviť pri ročnej splátke 56,72 milióna eur za 4,25 roka. V poradí druhú najnižšiu cenu predložilo v súťaži konzorcium firiem vedené spoločnosťou Vinci, ktoré by obchvat postavilo pri požadovanej ročnej splátke vo výške 69,01 milióna eur a obchvat by stavalo 3,5 roka. Tretiu najlacnejšiu ponuku dalo združenie firiem pod vedením spoločnosti Hochtief, ktoré by požadovalo od štátu ročnú splátku vo výške 76,78 milióna eur a dĺžku výstavby stanovilo na 4 roky. Konzorcium vedené firmou Strabag navrhlo v súťaži ročnú splátku na úrovni 91,04 milióna eur a cestu by stavalo 4,75 roka.
Predpokladané stavebné náklady na projekt boli pritom podľa štúdie realizovateľnosti vo výške 1,325 miliardy eur a celková odhadovaná cena zákazky aj s 30-ročnou prevádzkou sa predpokladala na úrovni 4,53 miliardy eur. Ročná splátka sa mala podľa štúdie pohybovať v rozmedzí od 135 miliónov eur až po 151 miliónov eur.
Obchvat Bratislavy má tvoriť časť diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7. Jeho výstavba by sa podľa predpokladov mala začať v roku 2016.
Á.ÉRSEK: Ponuka s najnižšou cenou na obchvat nemusí byť najvýhodnejšia pre štát
Výsledkom dôkladnej analýzy štyroch cenových ponúk, ktoré predložili uchádzači o výstavbu obchvatu Bratislavy, nemusí byť nevyhnutne prijatie tej s najnižšou cenou. Uviedol to dnes poslanec Národnej rady (NR) SR za Most-Híd Árpád Érsek.
"V tomto prípade určite nemusí platiť, že ponuka s najvýhodnejšou cenou musí byť aj najlepšou ponukou pre štát," konštatoval. Projekt na výstavbu obchvatu by malo podľa jeho slov získať to konzorcium, ktoré vo svojom pláne realizácie najlepšie zohľadňuje všetky špecifiká a nároky, ktoré si budovanie ciest vyžaduje. "Určujúcimi faktormi pri posudzovaní ponúk by mali byť čas výstavby a jej konečná cena," dodal Érsek.
Reagoval tak na pondelňajšie (7. 12.) otváranie cenových ponúk na výstavbu obchvatu Bratislavy, ktoré prebehlo na pôde rezortu dopravy. Najnižšiu cenu za projekt ponúka združenie firiem vedené spoločnosťou Cintra, ktoré by vedelo obchvat postaviť pri ročnej splátke štátu počas tridsaťročnej prevádzky cesty vo výške 56,72 milióna eur a vybudovalo by obchvat za 4,25 roka.
V poradí druhú najnižšiu cenu predložilo v súťaži konzorcium firiem vedené spoločnosťou Vinci, ktoré by obchvat postavilo pri požadovanej ročnej splátke vo výške 69,01 milióna eur a obchvat by stavalo 3,5 roka. Tretiu najlacnejšiu ponuku dalo združenie firiem pod vedením spoločnosti Hochtief, ktoré by požadovalo od štátu ročnú splátku vo výške 76,78 milióna eur a dĺžku výstavby stanovilo na 4 roky. Konzorcium vedené firmou Strabag navrhlo v súťaži ročnú splátku na úrovni 91,04 milióna eur a cestu by stavalo 4,75 roka.
Ročná splátka sa mala pritom podľa odhadu štúdie realizovateľnosti pohybovať v rozmedzí od 135 miliónov eur až po 151 miliónov eur. Podľa Érseka sa tak potvrdilo to, čo konštatoval už dávnejšie. A teda, že predpokladané náklady vyčíslené štátnou expertízou iba zriedka kopírujú reálnu konečnú cenu. "Tú dokážu najlepšie vygenerovať až konkrétni uchádzači o koncesiu, ktorí v súťaži vychádzajú z vlastných prepočtov," pripomenul.
Érsekov kolega z opozície, poslanec za KDH Pavol Zajac doplnil, že zverejnené cenové ponuky na obchvat Bratislavy potvrdzujú, že stavať sa dá aj lacnejšie ako za prvej vlády Roberta Fica (Smer-SD). Vtedy boli podľa jeho slov podpísané predražené PPP projekty (projekty verejno-súkromného partnerstva).
Pripomenul však, že aktuálna súťaž prebiehala formou súťažného dialógu, takže verejnosť nepozná navrhované technické riešenia ani ostatné detaily, ktoré budú mať v budúcnosti vplyv na výšku finančných splátok štátu budúcemu koncesionárovi.
"Dúfam, že vo zverejnených ponukách ročných splátok sú zahrnuté všetky náklady potrebné na výstavbu a prevádzku obchvatu," dodal Zajac. Mal tým na mysli projekčné a investičné, aj prevádzkové náklady, náklady na bežnú a ťažkú údržbu, a tiež aj financovanie celého projektu vrátane úrokov.
