Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Premiér Fico zdôraznil, že Slovensko je pripravené zúčastniť sa na zvýšení objemu dlhodobého rozpočtu - zhruba o desatinu oproti súčasnému rámcu -, čo požaduje aj Európsky parlament.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 23. februára (TASR) - Slovensko uznáva realitu v podobe nových rozpočtových cieľov a priorít EÚ, v rámci budúceho viacročného finančného rámca si však chce zachovať viac pružnosti pri nakladaní s finančnými zdrojmi EÚ. Týmito slovami predseda vlády SR Robert Fico na úvod summitu EÚ opísal nadchádzajúce debaty európskych lídrov o budúcom sedemročnom rozpočte Únie.
Fico upozornil, že ide o jednu z dominantných tém piatkového neformálneho summitu 27 lídrov EÚ v Bruseli. Dodal, že o tejto téme vo štvrtok večer na bruselskom zámku Val Duchesse hovorili aj premiéri 12 krajín, ktorých na pracovnú večeru pozval belgický premiér Charles Michel, a tvorbou budúceho rozpočtu sa tesne pred summitom zaoberali aj lídri Vyšehradskej štvorky (V4).
"Vláda SR si uvedomuje, že sú tu aj nové priority, čo pred niekoľkými rokmi nebolo - peniaze na migráciu, obranu a bezpečnosť a boj proti terorizmu, tiež digitálna agenda. Bude enormný tlak na kohéznu politiku a určite aj na spoločnú poľnohospodársku politiku," skonštatoval premiér. Spresnil, že agrárna politika Únie, ako aj vyrovnávanie regionálnych rozdielov boli z pohľadu Slovenska úspešné a mali by tvoriť aj základ budúceho sedemročného rozpočtu (2021-2027).
Fico zdôraznil, že Slovensko je pripravené zúčastniť sa na zvýšení objemu dlhodobého rozpočtu - zhruba o desatinu oproti súčasnému rámcu -, čo požaduje aj Európsky parlament. Pre Slovensko je to prirodzené aj preto, že doteraz malo dobré skúsenosti s čerpaním eurofondov. Zároveň však poukázal na to, že viaceré členské štáty presadzujú druhý variant, ktorý neráta so zvýšením eurorozpočtu, čo logicky znamená krátenie tradičných politík, ako je kohézia a podpora poľnohospodárstva.
"Vieme si predstaviť, že na kohéziu nepôjde toľko peňazí, koľko sme očakávali. Ale chceme potom väčšiu flexibilitu, aby to boli národné vlády, ktoré budú rozhodovať o tom, kam peniaze z EÚ presmerujú," uviedol Fico. Spresnil, že vlády najlepšie vedia, kde sa nedarí čerpať eurofondy a kde by sa dali efektívnejšie využiť z hľadiska domácich potrieb. Upozornil, že v súčasnosti tejto flexibilite bránia veľké byrokratické prekážky.
Fico zároveň dodal, že flexibilitu pri čerpaní eurofondov vníma ani nie tak v rovine "mäkkých opatrení", ako sú napríklad rekvalifikačné programy, ale skôr by išiel do "tvrdých opatrení", a to znamená rekonštrukcie a výstavba ciest, lebo to generuje nekomický rast.
Podľa premiéra piatkový summit neprijme žiadne závery ohľadom tvorby budúceho sedemročného rozpočtu, išlo skôr o predstavenie prvých pozícií a priorít zo strany členských krajín.
Fico upozornil, že ide o jednu z dominantných tém piatkového neformálneho summitu 27 lídrov EÚ v Bruseli. Dodal, že o tejto téme vo štvrtok večer na bruselskom zámku Val Duchesse hovorili aj premiéri 12 krajín, ktorých na pracovnú večeru pozval belgický premiér Charles Michel, a tvorbou budúceho rozpočtu sa tesne pred summitom zaoberali aj lídri Vyšehradskej štvorky (V4).
"Vláda SR si uvedomuje, že sú tu aj nové priority, čo pred niekoľkými rokmi nebolo - peniaze na migráciu, obranu a bezpečnosť a boj proti terorizmu, tiež digitálna agenda. Bude enormný tlak na kohéznu politiku a určite aj na spoločnú poľnohospodársku politiku," skonštatoval premiér. Spresnil, že agrárna politika Únie, ako aj vyrovnávanie regionálnych rozdielov boli z pohľadu Slovenska úspešné a mali by tvoriť aj základ budúceho sedemročného rozpočtu (2021-2027).
Fico zdôraznil, že Slovensko je pripravené zúčastniť sa na zvýšení objemu dlhodobého rozpočtu - zhruba o desatinu oproti súčasnému rámcu -, čo požaduje aj Európsky parlament. Pre Slovensko je to prirodzené aj preto, že doteraz malo dobré skúsenosti s čerpaním eurofondov. Zároveň však poukázal na to, že viaceré členské štáty presadzujú druhý variant, ktorý neráta so zvýšením eurorozpočtu, čo logicky znamená krátenie tradičných politík, ako je kohézia a podpora poľnohospodárstva.
"Vieme si predstaviť, že na kohéziu nepôjde toľko peňazí, koľko sme očakávali. Ale chceme potom väčšiu flexibilitu, aby to boli národné vlády, ktoré budú rozhodovať o tom, kam peniaze z EÚ presmerujú," uviedol Fico. Spresnil, že vlády najlepšie vedia, kde sa nedarí čerpať eurofondy a kde by sa dali efektívnejšie využiť z hľadiska domácich potrieb. Upozornil, že v súčasnosti tejto flexibilite bránia veľké byrokratické prekážky.
Fico zároveň dodal, že flexibilitu pri čerpaní eurofondov vníma ani nie tak v rovine "mäkkých opatrení", ako sú napríklad rekvalifikačné programy, ale skôr by išiel do "tvrdých opatrení", a to znamená rekonštrukcie a výstavba ciest, lebo to generuje nekomický rast.
Podľa premiéra piatkový summit neprijme žiadne závery ohľadom tvorby budúceho sedemročného rozpočtu, išlo skôr o predstavenie prvých pozícií a priorít zo strany členských krajín.
