Berlín/Rím 30. marca (TASR) - Nízke úrokové sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) sa nepáčia niektorým politikom a obyvateľom eurozóny. Iným zase vyhovujú. Dôvody môžu byť pre mnohých prekvapujúce.

"Sú zlé," myslí si aj Karin Greulichová, predavačka v meste Konstanz na juhu Nemecka o nízkych úrokových sadzbách, pretože nezhodnocujú jej úspory. "Pre mňa je sporenie dôležité, lebo budem mať len malý dôchodok," spresnila.

No na zvýšenie úrokov môžu obyvatelia eurozóny čakať ešte dlho. Spomalenie globálneho rastu núti centrálne banky odkladať sprísnenie menovej politiky. Aj ECB odsunula zvýšenie úrokov a plánuje ich držať na rekordne nízkej úrovni minimálne do konca roka.

Frustráciu z nízkych sadzieb počuť v miliónoch domácností v nemecky hovoriacich krajinách. Na juhu Európy, v krajinách ako je Grécko, Taliansko či Španielsko, ich ľudia skôr vítajú, lebo im zlacňujú úvery. No nie je to len preto, že ekonomiky na juhu sú slabšie. Výskum naznačuje, že aj kultúra a jazyk formujú rozdielne postoje k finančnému riziku.

Jedným z takýchto indikátorov je vlastníctvo domov. Francesca Lozitová, 43-ročná rozhlasová redaktorka z Milána, uviedla, že Taliani majú tendenciu pozerať na nehnuteľnosti ako na investíciu, do ktorej sa oplatí uložiť peniaze.

"Obávala som sa, že úrokové sadzby by sa mohli začať opäť zvyšovať, takže som sa rozhodla investovať do bytu tu v Taliansku skôr, ako bude neskoro," povedala.

Podiel vlastníkov bytov a domov v Taliansku patrí medzi najvyššie v eurozóne, prevyšuje o 21 percentuálnych bodov Nemecko. A to aj napriek tomu, že Taliani zarábajú podstatne menej ako Nemci a musia si viac utiahnuť opasky, aby si mohli dovoliť bývanie, podľa analýzy Deloitte.

Rozdiely v správaní ľudí v oblasti úspor a v rozpočtových politikách vlád sú ďalšie ukazovatele, ktoré zdôrazňujú postoje k peniazom, pričom niektoré z nich vyvolávajú za hranicami kritiku. Francúzsky prezident Emmanuel Macron napríklad vytkol nemeckej kancelárke Angele Merkelovej jej posadnutosť rozpočtovým prebytkom.

Finančná opatrnosť Nemecka sa často pripisuje jeho negatívnej skúsenosti s hyperinfláciou v 20. rokoch minulého storočia. Švajčiarsko, krajina s tromi odlišnými socio-lingvistickými skupinami, zdôrazňuje, že rozdiely sú spôsobené viac ako len národnosťou alebo bohatstvom.

Štúdia Benjamina Guina, ktorú vydala ECB, ukázala, že nemecky hovoriaci obyvatelia najviac inklinujú k tzv. držgrošstvu. K podobnému záveru dospel aj prieskum o vreckovom, ktoré dostali švajčiarske deti. Ďalší dôkaz pridal prieskum na objednávku Švajčiarskej národnej banky. Zistil, že francúzsky alebo taliansky hovoriaci obyvatelia helvétskej republiky majú menšiu averziu voči inflácii ako nemecky hovoriaci.

"Kultúra je dôležitým ukazovateľom správania v oblasti úspor," povedal Bercay Ozcan, profesor na London School of Economics, ktorý študuje takéto vzorce medzi prisťahovalcami do Británie a ich deťmi.

Jazyk môže tiež hrať svoju úlohu. Výskum naznačuje, že štruktúra jednotlivých jazykov môže pomôcť určiť šetrnosť, a to nielen preto, že nemecké slovo pre dlh, "schuld", znamená tiež vinu. Napriek tomu je ťažké nájsť definitívne odpovede vysvetľujúce tieto rozdiely.

"Tieto kultúrne hodnoty hrajú silnú úlohu," povedal Martin Brown, profesor bankovníctva na univerzite v St. Gallen. "Ale odkiaľ tieto normy pochádzajú a ako sa udržia v budúcnosti, o tom zatiaľ veľa nevieme," dodal na záver.