Rezervu v podobe troch priemerných hrubých platov, teda približne 2000 eur, si udržuje 26 % obyvateľov.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Úrokové sadzby na účtoch a vkladoch sa už dlhšiu dobu držia tesne nad nulou. Klienti sa s touto situáciu nevedia vysporiadať a svoje úspory nechávajú ležať takmer bez zisku. Do podielových fondov investuje len 16 % z nich.
Ako uviedli dnes v Bratislave na stretnutí s médiami predstavitelia internetovej mBank, ekonomická sila obyvateľstva sa zlepšuje a aktívne si sporia dve tretiny Slovákov. Rezervu v podobe troch priemerných hrubých platov, teda približne 2000 eur, si udržuje 26 % obyvateľov. Drvivá väčšina respondentov (90 %) v prieskume na Slovensku a v Českej republike prostredníctvom výskumnej agentúry MNS Market Research uviedla, že si sumu, ktorú majú k dispozícii, sami našetrili. Iba každý desiaty získal svoje úspory v rámci daru či dedičstva.
V objeme si najviac odkladajú ľudia s vyšším príjmom. Prekvapivé zistenie je, že v prístupe k sporeniu nie sú významné rozdiely medzi krajmi, a to ani medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Systém sporenia majú všade rovnaký, líši sa len suma. Takmer tri štvrtiny ľudí si najčastejšie sporia z preventívnych dôvodov, aby si do budúcna vytvorili finančnú rezervu a mali pocit istoty.
Aj keď štyri pätiny obyvateľov Slovenska má aspoň časť svojich úspor uložených v banke, nevedia ich zhodnotiť. Väčšina populácie využíva kombináciu bežného a sporiaceho účtu (62 %) alebo termínovaného vkladu (20 %). Zhodnotenie úspor v investičných fondoch využíva len 16 % klientov. Za najväčšiu bariéru v súvislosti s investovaním považujú komplikované a neprehľadné podmienky. Druhou prekážkou je nedostatok informácií o tom, ako sa ich investícia vyvíja a nízka možnosť do nej zasahovať.
Ako uviedli dnes v Bratislave na stretnutí s médiami predstavitelia internetovej mBank, ekonomická sila obyvateľstva sa zlepšuje a aktívne si sporia dve tretiny Slovákov. Rezervu v podobe troch priemerných hrubých platov, teda približne 2000 eur, si udržuje 26 % obyvateľov. Drvivá väčšina respondentov (90 %) v prieskume na Slovensku a v Českej republike prostredníctvom výskumnej agentúry MNS Market Research uviedla, že si sumu, ktorú majú k dispozícii, sami našetrili. Iba každý desiaty získal svoje úspory v rámci daru či dedičstva.
V objeme si najviac odkladajú ľudia s vyšším príjmom. Prekvapivé zistenie je, že v prístupe k sporeniu nie sú významné rozdiely medzi krajmi, a to ani medzi Bratislavou a zvyškom Slovenska. Systém sporenia majú všade rovnaký, líši sa len suma. Takmer tri štvrtiny ľudí si najčastejšie sporia z preventívnych dôvodov, aby si do budúcna vytvorili finančnú rezervu a mali pocit istoty.
Aj keď štyri pätiny obyvateľov Slovenska má aspoň časť svojich úspor uložených v banke, nevedia ich zhodnotiť. Väčšina populácie využíva kombináciu bežného a sporiaceho účtu (62 %) alebo termínovaného vkladu (20 %). Zhodnotenie úspor v investičných fondoch využíva len 16 % klientov. Za najväčšiu bariéru v súvislosti s investovaním považujú komplikované a neprehľadné podmienky. Druhou prekážkou je nedostatok informácií o tom, ako sa ich investícia vyvíja a nízka možnosť do nej zasahovať.