Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa Enriu v extrémnom prípade by mohli banky eurozóny v dôsledku pandémie čeliť zlyhaným úverom až vo výške 1,4 bilióna eur.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 12. októbra (TASR) - Banky v eurozóne by pri oznámení svojich kvartálnych výsledkov v najbližších týždňoch mali zverejniť aj nejaké dôveryhodné odhady strát z úverov. Uviedol to Andrea Enria, predseda Rady pre dohľad Európskej centrálnej banky (ECB), v rozhovore pre nemecké noviny Handelsblatt.
Naznačil tiež, že pokiaľ nebude spokojný s tým, ako realisticky banky hodnotia svoje úverové knihy, bude ECB nútená predĺžiť svoj nepopulárny zákaz vyplácania dividend a spätného nákupu akcií aj po skončení tohto roka.
Tento faktor výrazne ovplyvnil ceny akcií bánk, ako je napríklad talianska Unicredit, ktorá sa pred vypuknutím pandémie pripravovala na štedré platby. Zákaz bol jedným z dôvodov, prečo bankový akciový index Stoxx 600 Bank patrí tento rok medzi najhoršie subindexy na trhu, medziročne už klesol o 39 %.
Podľa Enriu v extrémnom prípade by mohli banky eurozóny v dôsledku pandémie čeliť zlyhaným úverom až vo výške 1,4 bilióna eur. Dodal, že zatiaľ je „príliš skoro na vylúčenie takéhoto scenára“.
Jeho slová signalizujú posun politiky ECB, ktorá sa v priebehu leta postupne formovala. Prvým inštinktom regulačných úradov bolo totiž vyhnúť sa úverovej kríze, ktorá by zbytočne prehĺbila hospodárske škody. ECB preto uvoľnila kapitálové štandardy a zmiernila smernice pre meranie zlých úverov. Banky eurozóny v lete zareagovali vlnou odpisov, ale rezervovali si relatívne málo financií na straty z úverov.
Banky v eurozóne sa pritom ešte úplne nezotavili z predchádzajúcej úverovej krízy. Zmena v postoji Enriu je tak pre ne signálom, že je v poriadku začať s obmedzovaním pôžičiek najmä v prípade firiem, v ktorých pandémia urýchľuje ich pravdepodobný koniec.
„Banky by si mali poriadne pozrieť svoje úverové knihy a zistiť, ktorí z ich klientov krízu prežijú,“ povedal Enria.
Zdôraznil, že je potrebné začať s vytváraním opravných položiek už teraz.
Enria však na rozdiel od minulosti nepresadzuje vytvorenie „zlej banky“ alebo „spoločnosti pre správu aktív“ v eurozóne. Podľa neho môže rovnako dobre fungovať sieť národných správcovských spoločností.
Enria bol predtým silným zástancom širšej regionálnej inštitúcie, narazil však na tvrdý odpor mnohých krajín v celom európskom bloku.
Naznačil tiež, že pokiaľ nebude spokojný s tým, ako realisticky banky hodnotia svoje úverové knihy, bude ECB nútená predĺžiť svoj nepopulárny zákaz vyplácania dividend a spätného nákupu akcií aj po skončení tohto roka.
Tento faktor výrazne ovplyvnil ceny akcií bánk, ako je napríklad talianska Unicredit, ktorá sa pred vypuknutím pandémie pripravovala na štedré platby. Zákaz bol jedným z dôvodov, prečo bankový akciový index Stoxx 600 Bank patrí tento rok medzi najhoršie subindexy na trhu, medziročne už klesol o 39 %.
Podľa Enriu v extrémnom prípade by mohli banky eurozóny v dôsledku pandémie čeliť zlyhaným úverom až vo výške 1,4 bilióna eur. Dodal, že zatiaľ je „príliš skoro na vylúčenie takéhoto scenára“.
Jeho slová signalizujú posun politiky ECB, ktorá sa v priebehu leta postupne formovala. Prvým inštinktom regulačných úradov bolo totiž vyhnúť sa úverovej kríze, ktorá by zbytočne prehĺbila hospodárske škody. ECB preto uvoľnila kapitálové štandardy a zmiernila smernice pre meranie zlých úverov. Banky eurozóny v lete zareagovali vlnou odpisov, ale rezervovali si relatívne málo financií na straty z úverov.
Banky v eurozóne sa pritom ešte úplne nezotavili z predchádzajúcej úverovej krízy. Zmena v postoji Enriu je tak pre ne signálom, že je v poriadku začať s obmedzovaním pôžičiek najmä v prípade firiem, v ktorých pandémia urýchľuje ich pravdepodobný koniec.
„Banky by si mali poriadne pozrieť svoje úverové knihy a zistiť, ktorí z ich klientov krízu prežijú,“ povedal Enria.
Zdôraznil, že je potrebné začať s vytváraním opravných položiek už teraz.
Enria však na rozdiel od minulosti nepresadzuje vytvorenie „zlej banky“ alebo „spoločnosti pre správu aktív“ v eurozóne. Podľa neho môže rovnako dobre fungovať sieť národných správcovských spoločností.
Enria bol predtým silným zástancom širšej regionálnej inštitúcie, narazil však na tvrdý odpor mnohých krajín v celom európskom bloku.
