Praha 18. novembra (TASR) - Ekonómovia tento rok predpovedali českej korune posilnenie až pod hranicu 25 CZK/EUR. Aktuálne sa však jej kurz pohybuje takmer na úrovni 26 CZK/EUR. Českej mene nepomohla ani politika centrálnej banky, ktorá počas roka päťkrát zvýšila úrokové sadzby. Hlavným dôvodom sú obavy z globálnych nerovnováh a obchodné vojny. Tú by exportné krajiny ako Česko pocítili veľmi intenzívne.

Ukazuje sa, že scenáre, podľa ktorých mala česká mena od minuloročného aprílového ukončenia kurzového záväzku Českej národnej banky (ČNB) výrazne posilňovať, sa nenaplnili.

V januárovej ankete týždenníka Ekonom medzi poprednými ekonómami a analytikmi dnešnej situácii správne nepredpovedal aktuálny vývoj takmer nikto. Prognózy sa pohybovali práve okolo hranice 25 CZK/EUR za euro. A niektoré boli ešte odvážnejšie, začínali dokonca číslicou 24.

Pozitívny vplyv na českú menu malo mať viacero faktorov - rýchlejšie zvyšovanie úrokových sadzieb v Česku ako v eurozóne, výraznejší rast ekonomiky v porovnaní s ostatnými európskymi krajinami alebo fakt, že bola koruna po viac ako trojročných intervenciách ČNB výrazne podhodnotená.

Aj keď sa všetky tieto faktory viac či menej naplnili, koruna je dnes slabšia ako v januári. Na začiatku tohto roka sa euro dalo kúpiť približne za 25,50 CZK. Jedným z hlavným tromfov českej meny mala byť politika ČNB.

Centrálna banka začala zvyšovať úrokové sadzby už v roku 2017 a v sprísňovaní menovej politiky pokračovala aj v roku 2018. Kľúčovú repo sadzbu len tento rok zvýšila päťkrát, a to z 0,5 % na 1,75 %. Európska centrálna banka (ECB), naopak, stále drží sadzby na nule. Vďaka tomu sú dnes korunové investície výnosnejšie ako tie v eurách, čo by malo dopyt po korune posilňovať. Lenže sa to nedeje.

Dôvodom, prečo koruna nereaguje na zvyšovanie úrokov podľa ekonomickej teórie, sú podľa analytikov ťažko predvídateľné, ale napriek tomu veľmi dôležité udalosti v zahraničí.

"Koruna jednoducho nie je ovplyvňovaná iba domácimi faktormi. Podľa našich odhadov je dokonca až 80 % pohybov kurzu koruny spôsobených zahraničnými faktormi. Iba 20 % potom zostáva krokom ČNB," vysvetľuje makroekonomický analytik Raiffeisenbank František Táborský. Práve zahraničné udalosti tento rok možno označiť rôzne, len nie ako nevýznamné.

Za najväčšiu prekážku posilňovanie koruny ekonómovia označujú politiku americkej centrálnej banky (Fed). "Zvyšovanie sadzieb zo strany Fedu zvyšuje atraktivitu investícií v bezpečnom dolárovom prístave. Investori masívnejšie sťahujú svoje peniaze zo sveta späť do Spojených štátov," uviedol hlavný ekonóm Českej sporiteľne David Navrátil.

Odlev kapitálu pritom pocítili predovšetkým rozvíjajúce sa trhy, kam mnoho investorov počíta aj Česko. "Investori sa na korunu začali pozerať ako na menu, ktorá je súčasťou koša stredoeurópskych mien. Naša mena sa tak začala voči euru aj doláru správať podobne ako poľský zlotý či maďarský forint. Vo finále obe susedné meny tento rok oslabili výraznejšie než česká koruna," dodal hlavný ekonóm Komerčnej banky Jan Vejmělek.