Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyplýva to z prieskumu Millward Brown pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov.
Autor TASR
Bratislava 11. februára (TASR) - Polovica (51 %) Slovákov spláca nejaký úver. Viac ako tretina dlžníkov (37 %) nemá zamestnanie a nachádza sa v horšej finančnej situácii. Vyplýva to z prieskumu Millward Brown pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, ktorá sa zameriava na správu pohľadávok finančných ústavov a korporátnych zákazníkov,
Úver má takmer rovnaký počet mužov a žien (52, resp. 51 % obyvateľov SR), najčastejšie v strednom veku (68 % ľudí vo veku 35 až 44 rokov). Najčastejšie si požičiavajú ľudia z miest s počtom obyvateľov od 10.000 do pol milióna (53 %), najmenej Slováci žijúci na dedine s počtom obyvateľov do tisíc (45 %).
"Z údajov zistených v rámci prieskumu nie je alarmujúci ani tak samotný podiel zadlžených Slovákov, ako skôr fakt, že ide z významnej časti o ľudí bez zamestnania, navyše žijúcich v stredných mestách, kde sa všeobecne práca hľadá horšie. Ľudia, ktorí si v takej situácii vezmú úver, sa vystavujú značnému riziku, že sa dostanú do omeškania so splácaním. Tomu zodpovedá i zistenie, že si 17 % zadlžených ľudí má v pláne vziať ďalší úver," konštatovala Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK.
Vziať si úver v tomto roku plánuje zhruba každý desiaty Slovák, spravidla s cieľom zaobstarania bývania (42 %), vybavenia bytu (25 %) alebo nákupu vozidla (24 %). Úvery si berú predovšetkým ľudia, ktorí považujú svoje znalosti o finančnom trhu za veľmi vysoké.
Priemerná zadlženosť Slovákov v rámci spotrebných úverov (bez zahrnutia hypoték) je pomerne nízka, muži v priemere dlhujú okolo 1180 eur, zatiaľ čo ženy necelých 900 eur. Najviac dlhujú obyvatelia Košického kraja (v priemere 3800 eur), najmenej ľudia z Bratislavy (priemerne 3400 eur).
"Minulý rok nahrával predovšetkým hypotékam, ktorých úrokové sadzby klesli na rekordne nízku úroveň. Zadlžovanie spojené s investíciami podporovala i zlepšujúca sa ekonomická situácia a veľmi nízka nezamestnanosť. Mnoho ľudí si však požičiava i na bežnú prevádzku domácnosti a splácanie starších dlhov, čo ich postupne dostáva do veľmi zložitej situácie, keď musia splácať stále narastajúce dlhy. O to dôležitejšie je, aby si dlžníci odkladali dostatok peňazí bokom, na pokrytie svojich záväzkov v prípade straty zamestnania alebo choroby," dodáva Kolářová.
Úver má takmer rovnaký počet mužov a žien (52, resp. 51 % obyvateľov SR), najčastejšie v strednom veku (68 % ľudí vo veku 35 až 44 rokov). Najčastejšie si požičiavajú ľudia z miest s počtom obyvateľov od 10.000 do pol milióna (53 %), najmenej Slováci žijúci na dedine s počtom obyvateľov do tisíc (45 %).
"Z údajov zistených v rámci prieskumu nie je alarmujúci ani tak samotný podiel zadlžených Slovákov, ako skôr fakt, že ide z významnej časti o ľudí bez zamestnania, navyše žijúcich v stredných mestách, kde sa všeobecne práca hľadá horšie. Ľudia, ktorí si v takej situácii vezmú úver, sa vystavujú značnému riziku, že sa dostanú do omeškania so splácaním. Tomu zodpovedá i zistenie, že si 17 % zadlžených ľudí má v pláne vziať ďalší úver," konštatovala Markéta Kolářová zo spoločnosti KRUK.
Vziať si úver v tomto roku plánuje zhruba každý desiaty Slovák, spravidla s cieľom zaobstarania bývania (42 %), vybavenia bytu (25 %) alebo nákupu vozidla (24 %). Úvery si berú predovšetkým ľudia, ktorí považujú svoje znalosti o finančnom trhu za veľmi vysoké.
Priemerná zadlženosť Slovákov v rámci spotrebných úverov (bez zahrnutia hypoték) je pomerne nízka, muži v priemere dlhujú okolo 1180 eur, zatiaľ čo ženy necelých 900 eur. Najviac dlhujú obyvatelia Košického kraja (v priemere 3800 eur), najmenej ľudia z Bratislavy (priemerne 3400 eur).
"Minulý rok nahrával predovšetkým hypotékam, ktorých úrokové sadzby klesli na rekordne nízku úroveň. Zadlžovanie spojené s investíciami podporovala i zlepšujúca sa ekonomická situácia a veľmi nízka nezamestnanosť. Mnoho ľudí si však požičiava i na bežnú prevádzku domácnosti a splácanie starších dlhov, čo ich postupne dostáva do veľmi zložitej situácie, keď musia splácať stále narastajúce dlhy. O to dôležitejšie je, aby si dlžníci odkladali dostatok peňazí bokom, na pokrytie svojich záväzkov v prípade straty zamestnania alebo choroby," dodáva Kolářová.
