Flexibilita pravidiel umožnila primerane reagovať na koronakrízu, píše sa v návrhu EK.
Autor TASR
Brusel 18. októbra (TASR) - Európska komisia (EK) chce zjednodušiť fiškálne pravidlá pre členské štáty Európskej únie (EÚ). Počas koronakrízy si vlády členských štátov rekordne požičiavali, aby zmiernili ekonomické následky pandémie, a doterajšie rozpočtové pravidlá nezodpovedajú novej situácii.
EK chce v utorok (19. 10.) svojím návrhom na reformu fiškálnych pravidiel spustiť diskusiu v EÚ. EK požaduje zjednodušenie pravidiel a zlepšenie ich presadzovania, uviedla nemecká agentúra DPA, ktorá má návrh EK k dispozícii.
Komisia však nespomína rozsiahlu reformu fiškálnych pravidiel, ako požadujú niektoré členské štáty EÚ. Flexibilita pravidiel umožnila primerane reagovať na koronakrízu, píše sa v návrhu EK.
Dočasne sa pozastavila platnosť Paktu stability a rastu, aby si vlády členských štátov EÚ mohli zobrať vysoké pôžičky, aby zmiernili ekonomické následky pandémie. Pakt stanovuje strop pre verejné dlhy krajín Únie na 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtové deficity by podľa neho nemali prekračovať 3 % HDP. Pakt by sa mal vrátiť do platnosti v roku 2023.
Priemerný verejný dlh v rámci EÚ predstavoval v minulom roku 92 % HDP, uvádza sa v návrhu, ktorým chce EK spustiť diskusiu členských štátov a expertov o revízii fiškálnych pravidiel.
Zvýšenie dlhového stropu minulý týždeň podporil aj šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) Klaus Regling. Fiškálne pravidlá menovej únie sa podľa neho "musia prispôsobiť zmeneným ekonomickým podmienkam". Dodal, že aktuálny strop pre verejný dlh na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) je "už neaktuálny".
EK chce v utorok (19. 10.) svojím návrhom na reformu fiškálnych pravidiel spustiť diskusiu v EÚ. EK požaduje zjednodušenie pravidiel a zlepšenie ich presadzovania, uviedla nemecká agentúra DPA, ktorá má návrh EK k dispozícii.
Komisia však nespomína rozsiahlu reformu fiškálnych pravidiel, ako požadujú niektoré členské štáty EÚ. Flexibilita pravidiel umožnila primerane reagovať na koronakrízu, píše sa v návrhu EK.
Dočasne sa pozastavila platnosť Paktu stability a rastu, aby si vlády členských štátov EÚ mohli zobrať vysoké pôžičky, aby zmiernili ekonomické následky pandémie. Pakt stanovuje strop pre verejné dlhy krajín Únie na 60 % hrubého domáceho produktu (HDP). Rozpočtové deficity by podľa neho nemali prekračovať 3 % HDP. Pakt by sa mal vrátiť do platnosti v roku 2023.
Priemerný verejný dlh v rámci EÚ predstavoval v minulom roku 92 % HDP, uvádza sa v návrhu, ktorým chce EK spustiť diskusiu členských štátov a expertov o revízii fiškálnych pravidiel.
Zvýšenie dlhového stropu minulý týždeň podporil aj šéf Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM) Klaus Regling. Fiškálne pravidlá menovej únie sa podľa neho "musia prispôsobiť zmeneným ekonomickým podmienkam". Dodal, že aktuálny strop pre verejný dlh na úrovni 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) je "už neaktuálny".