Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Účasť súkromného sektora na investíciách do energetickej efektívnosti verejných budov má zvýšiť kvalitu a znížiť náklady poskytovaných služieb.
Autor TASR
Bratislava 21. septembra (TASR) - Investície do zatepľovania budov už nebudú zaťažovať verejné financie. Eurostat totiž tento týždeň vydal nové štatistické usmernenie, podľa ktorého súkromné investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov už nebudú negatívne ovplyvňovať deficit ani dlh verejného sektora. Informovalo o tom dnes Ministerstvo financií (MF) SR, ktoré o tejto problematike diskutovalo viac ako tri roky s Európskou komisiou, Eurostatom, a ostatnými členskými krajinami únie.
Rezort financií preto víta tento výsledok a očakáva od neho nárast investícií, ktoré budú pozitívne vplývať na obnovu verejnej infraštruktúry, energetickú samostatnosť Slovenska, ochranu životného prostredia, ako aj tvorbu pracovných miest. Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.
"Božie mlyny melú pomaly, ale isto. V prípade Európskej únie to platí dvojnásobne. Aj keď presviedčanie našich partnerov v Bruseli nás stálo množstvo práce a úsilia, som mimoriadne rád, že výsledok je pozitívny," skonštatoval v správe pre médiá minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Účasť súkromného sektora na investíciách do energetickej efektívnosti verejných budov má zvýšiť kvalitu a znížiť náklady poskytovaných služieb. "Je to určite dobrá správa pre primátorov a starostov, pretože môžu s väčšou istotou mobilizovať financie pre školy či nemocnice a ďalšiu verejnú infraštruktúru. Investície do energetickej efektívnosti budov môžu podstatne zvýšiť úspory na energiách a znížiť tak ich prevádzkové náklady," uviedol podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Tri štvrtiny z viac než 15.000 budov na Slovensku sú ešte stále v pôvodnom stave, preto je ich prevádzka zbytočne drahá a neposkytujú zdravé a produktívne prostredie. "Veríme, že nové usmernenie umožní efektívnejšie využiť napríklad súčasné eurofondy," skonštatoval predseda Správnej rady Budovy pre budúcnosť Peter Robl.
V minulosti investície súkromných firiem na renováciu a energetické zhodnotenie verejných budov z pohľadu štatistického vykazovania navyšovali deficit a dlh verejného sektora. Dialo sa tak aj napriek tomu, že dané opatrenia boli financované zo zdrojov súkromných firiem, ktoré následne garantovali zníženie výdavkov budov na energetickú spotrebu. Súkromné firmy svoj príjem získavali práve z takto ušetrených výdavkov verejných budov. Platilo pritom, že pokiaľ sa úspory nedosiahli v garantovanej výške, za chybu platila súkromná spoločnosť a nie verejný sektor.
Takéto nastavenie pravidiel v minulosti podľa MF SR viedlo k paradoxnej a nelogickej situácii, v ktorej verejný sektor nemal žiadnu motiváciu, aby investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov realizoval zo súkromných zdrojov namiesto zo zdrojov štátneho rozpočtu.
Rezort financií preto víta tento výsledok a očakáva od neho nárast investícií, ktoré budú pozitívne vplývať na obnovu verejnej infraštruktúry, energetickú samostatnosť Slovenska, ochranu životného prostredia, ako aj tvorbu pracovných miest. Nové pravidlá umožnia podľa MF SR zapájanie know-how a financií súkromného sektora do takýchto investícií, a to bez vplyvu na verejné financie.
"Božie mlyny melú pomaly, ale isto. V prípade Európskej únie to platí dvojnásobne. Aj keď presviedčanie našich partnerov v Bruseli nás stálo množstvo práce a úsilia, som mimoriadne rád, že výsledok je pozitívny," skonštatoval v správe pre médiá minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
Účasť súkromného sektora na investíciách do energetickej efektívnosti verejných budov má zvýšiť kvalitu a znížiť náklady poskytovaných služieb. "Je to určite dobrá správa pre primátorov a starostov, pretože môžu s väčšou istotou mobilizovať financie pre školy či nemocnice a ďalšiu verejnú infraštruktúru. Investície do energetickej efektívnosti budov môžu podstatne zvýšiť úspory na energiách a znížiť tak ich prevádzkové náklady," uviedol podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič.
Tri štvrtiny z viac než 15.000 budov na Slovensku sú ešte stále v pôvodnom stave, preto je ich prevádzka zbytočne drahá a neposkytujú zdravé a produktívne prostredie. "Veríme, že nové usmernenie umožní efektívnejšie využiť napríklad súčasné eurofondy," skonštatoval predseda Správnej rady Budovy pre budúcnosť Peter Robl.
V minulosti investície súkromných firiem na renováciu a energetické zhodnotenie verejných budov z pohľadu štatistického vykazovania navyšovali deficit a dlh verejného sektora. Dialo sa tak aj napriek tomu, že dané opatrenia boli financované zo zdrojov súkromných firiem, ktoré následne garantovali zníženie výdavkov budov na energetickú spotrebu. Súkromné firmy svoj príjem získavali práve z takto ušetrených výdavkov verejných budov. Platilo pritom, že pokiaľ sa úspory nedosiahli v garantovanej výške, za chybu platila súkromná spoločnosť a nie verejný sektor.
Takéto nastavenie pravidiel v minulosti podľa MF SR viedlo k paradoxnej a nelogickej situácii, v ktorej verejný sektor nemal žiadnu motiváciu, aby investície do renovácie a energetickej efektívnosti verejných budov realizoval zo súkromných zdrojov namiesto zo zdrojov štátneho rozpočtu.
