Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Buď si to podnikatelia nemôžu dovoliť, alebo majú problém splniť podmienky nastavené v zákone.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) - O vyplácanie zvýhodnených 13. a 14. platov v praxi nie je medzi firmami veľký záujem. Buď si to podnikatelia nemôžu dovoliť, alebo majú problém splniť podmienky nastavené v zákone. Vyplýva to z exkluzívneho prieskumu, ktorý pre TASR dala vypracovať ČSOB, zúčastnilo sa ho 304 firiem.
Od 1. mája tohto roka umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat) na dobrovoľnej báze. Definujú sa ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Postupne budú oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur. Podmienkou ale je, že budú musieť byť aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Táto legislatívna novinka vzišla z dielne koaličnej SNS.
Prieskum medzi firmami ukázal, že takmer 62 % podnikateľov nevyužije možnosť vyplácania 13. platu spoločne so 14. platom zamestnancom. Túto možnosť využíva, resp. plánuje využiť 22,2 % firiem, ostatné zatiaľ nevedia. "Najčastejším dôvodom pre nevyužívanie tejto možnosti je finančná situácia firmy a nemožnosť splnenia podmienok na oslobodenie platu od daní a odvodov ako definuje zákon," uvádza sa v prieskume. Finančná situácia je prekážkou v prípade 32,3 % firiem, nesplnenie zákonných podmienok v prípade 29 % firiem. Ako iný dôvod najčastejšie podnikatelia uviedli, že nemajú zamestnancov, prípadne, že odmeny vyplácajú priebežne.
Ani z hľadiska veľkosti firmy a regiónu firmy možnosť vyplácania 13. platu so 14. platom skôr nevyužijú. Vyplatiť tieto odmeny plánuje 67 % firiem z oblasti profesijnej, vedeckej a technickej činnosti, len 20 % firiem z oblasti spracovateľského priemyslu, 50 % zo sektora výroby a rozvodu energií, 23 % firiem z oblasti stavebníctva či 20 % z oblasti veľkoobchodu a maloobchodu. Spomedzi krajov tieto odmeny neplánujú firmy najčastejšie vyplácať v Banskobystrickom, Nitrianskom, ale aj Bratislavskom a Košickom kraji.
Na oslobodenie týchto platov od daní a odvodov musia byť splnené viaceré podmienky. Pri 13. plate bude musieť zamestnanec odpracovať vo firme nepretržite dva roky. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať 14. plat, ale podmienkou bude, aby dostal predtým aj 13. plat. Zákon presne definuje aj postupné daňovo-odvodové zvýhodnenie týchto platov v jednotlivých rokoch.
Podľa odborníkov hlavným dôvodom, prečo záujem o tieto 13. a 14. platy nefunguje, je práve zlé nastavenie podmienok. "Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov je tak dnes podľa podmienok Zákonníka práce úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady," vysvetlila daňová partnerka Grant Thornton Silvia Hallová.
Od 1. mája tohto roka umožňuje Zákonník práce zamestnávateľom daňovo zvýhodnené vyplácanie 13. platu (dovolenkový plat) a 14. platu (vianočný plat) na dobrovoľnej báze. Definujú sa ako peňažné plnenia, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi pri príležitosti obdobia letných dovoleniek a vianočných sviatkov. Postupne budú oslobodené od daní a odvodov do sumy 500 eur. Podmienkou ale je, že budú musieť byť aspoň vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Táto legislatívna novinka vzišla z dielne koaličnej SNS.
Prieskum medzi firmami ukázal, že takmer 62 % podnikateľov nevyužije možnosť vyplácania 13. platu spoločne so 14. platom zamestnancom. Túto možnosť využíva, resp. plánuje využiť 22,2 % firiem, ostatné zatiaľ nevedia. "Najčastejším dôvodom pre nevyužívanie tejto možnosti je finančná situácia firmy a nemožnosť splnenia podmienok na oslobodenie platu od daní a odvodov ako definuje zákon," uvádza sa v prieskume. Finančná situácia je prekážkou v prípade 32,3 % firiem, nesplnenie zákonných podmienok v prípade 29 % firiem. Ako iný dôvod najčastejšie podnikatelia uviedli, že nemajú zamestnancov, prípadne, že odmeny vyplácajú priebežne.
Ani z hľadiska veľkosti firmy a regiónu firmy možnosť vyplácania 13. platu so 14. platom skôr nevyužijú. Vyplatiť tieto odmeny plánuje 67 % firiem z oblasti profesijnej, vedeckej a technickej činnosti, len 20 % firiem z oblasti spracovateľského priemyslu, 50 % zo sektora výroby a rozvodu energií, 23 % firiem z oblasti stavebníctva či 20 % z oblasti veľkoobchodu a maloobchodu. Spomedzi krajov tieto odmeny neplánujú firmy najčastejšie vyplácať v Banskobystrickom, Nitrianskom, ale aj Bratislavskom a Košickom kraji.
Na oslobodenie týchto platov od daní a odvodov musia byť splnené viaceré podmienky. Pri 13. plate bude musieť zamestnanec odpracovať vo firme nepretržite dva roky. Ak ide o pracovníka, ktorý odpracoval vo firme štyri roky, v decembri môže dostať 14. plat, ale podmienkou bude, aby dostal predtým aj 13. plat. Zákon presne definuje aj postupné daňovo-odvodové zvýhodnenie týchto platov v jednotlivých rokoch.
Podľa odborníkov hlavným dôvodom, prečo záujem o tieto 13. a 14. platy nefunguje, je práve zlé nastavenie podmienok. "Oslobodenie sumy 500 eur od daňového zaťaženia príde až od roku 2019, nulové sociálne odvody z 13. a 14. platu budú možné až od roku 2021. Finančná úľava pre zamestnávateľov je tak dnes podľa podmienok Zákonníka práce úplne minimálna. Pri zdravotnom poistení zo sumy 500 eur ušetrí firma maximálne 16,20 eura. Zamestnávatelia okrem toho majú problém s určením priemerného príjmu. Napríklad prémie, ktoré presahujú priemerný príjem, im pri 13. plate dodatočne zvyšujú mzdové náklady," vysvetlila daňová partnerka Grant Thornton Silvia Hallová.
