Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 26. november 2024Meniny má Kornel
< sekcia Ekonomika

Financie na činnosť Štátneho fondu rozvoja bývania by sa mohli zvýšiť

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Lukáš Mužla

Súčasťou navrhovaných zmien je aj povinnosť žiadateľa uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so stavebníkom, teda s tým, kto má v úmysle uskutočňovať stavebné práce.

Bratislava 29. októbra (TASR) - Limit výdavkov na činnosť Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB) by sa mohol zvýšiť zo súčasných 5 % na 7 %. Vyplýva to z návrhu novely zákona o ŠFRB, ktorú do pripomienkového konania predložilo Ministerstvo dopravy (MD) SR. Dôvodom má byť rastúci počet žiadostí a potreba navýšenia počtu zamestnancov. Novela zároveň prináša možnosť zníženia úrokovej miery počas platnosti úverovej zmluvy, ruší viacero duplicitných kontrol či spresňuje niektoré podmienky pre žiadateľov o úver.

"ŠFRB má určený limit výdavkov na svoju činnosť v súčasnosti na úrovni 5 %. Vzhľadom na vývoj v predložených žiadostiach o podporu ŠFRB indikuje potrebu navýšenia počtu zamestnancov na zabezpečenie svojich činností. Preto sa navrhuje zvýšenie limitu ŠFRB na úroveň 7 %," uviedol rezort dopravy v predloženom materiáli. Toto zvýšenie však podľa MD predstavuje len možnosť, keďže reálne potreby a výdavky ŠFRB podliehajú pravidlám zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy a schváleným limitom verejných výdavkov.

Žiadatelia o úver budú musieť v prípade schválenia novely zriadiť záložné právo na nájomný byt v prospech fondu na zabezpečenie peňažných záväzkov fondu vyplývajúcich z úveru a tiež na zachovanie nájomného charakteru bytu. Súčasťou navrhovaných zmien je aj povinnosť žiadateľa uzavrieť zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so stavebníkom, teda s tým, kto má v úmysle uskutočňovať stavebné práce, a to odo dňa začatia zabezpečovania podkladov pre konanie až do dňa vydania kolaudačného osvedčenia.

V oblasti kontrol novela prináša napríklad odstránenie duplicitnej kontroly týkajúcej sa technických požiadaviek na stavby v oblasti minimálnych technických požiadaviek na energetickú hospodárnosť budov. Plnenie požiadaviek na energetickú hospodárnosť sa totiž posudzuje v rámci projektovania a konania o povolení stavby a nie je podľa rezortu potrebné jeho opätovné osobitné skúmanie v rámci procesu posudzovania žiadosti o poskytnutie dotácie na rozvoj bývania. Cieľom je urýchlenie procesu posudzovania žiadosti o poskytnutie dotácie. MD navrhuje účinnosť novely od 1. mája 2025.