Bratislava 26. februára (TASR) - Nedostatočná finančná rezerva, vysoká bežná spotreba, žiadne alebo minimálne dlhodobé aktíva a neúmerne vysoké úvery. Práve tieto ukazovatele rozhodujú o finančnej kondícii Slovákov. Tá by mala podľa odborníkov na financie zodpovedať ideálnym finančným mieram 10:20:30:40.

"Minimálne 10 % z mesačného príjmu jednotlivca či domácnosti by totiž malo smerovať na vytvorenie finančnej rezervy," vysvetľuje Mária Urbanová zo spoločnosti Partners Group SK. Tá sa dá v prípade potreby použiť na preklenutie rôznych situácií. Napríklad pri dočasnom výpadku príjmu počas dlhodobej práceneschopnosti, strate zamestnania či oprave auta po nehode. Finančnou rezervou sa pritom nemyslí auto či chata, ktoré by ľudia v prípade potreby predali a ako rezervu ju aj vnímajú, ale hotovosť.

Optimálna finančná rezerva má mať výšku šiestich mesačných príjmov domácnosti. Na ňu by sa mali domácnosti upriamiť v prvom rade.

Podľa finančníkov by malo optimálne až 20 % z príjmov smerovať do vytvárania dlhodobých aktív, vrátane sporenia na dôchodok.

Výška úverov by v domácnosti nemala presiahnuť 30 % príjmov. Za touto hranicou je už bežný chod rodiny, ako aj schopnosť financovať akékoľvek ďalšie potreby, ohrozený. Nehovoriac o neočakávaných udalostiach.

Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by malo ísť maximálne 40 % z mesačných príjmov rodiny. Myslia sa tým výdavky spojené s bežnou prevádzkou domácnosti – strava, oblečenie, cestovné, kultúra či voľný čas.

"V tejto oblasti má mnoho ľudí rezervy, ktoré si často neuvedomujú. Dôležité je poznať výšku týchto výdavkov a mať ich pod kontrolou. Ideálne je si výdavky zapisovať, sledovať a v prípade potreby regulovať," uzatvára Urbanová.