Viedeň 1. júna (TASR) - V prvom štvrťroku sa krátko zdalo, že cena zlata sa dostala na dno svojho poklesu. Rakúsky denník Die Presse na internetovej stránke dnes píše, že neistoty, ktoré vyvolala ukrajinská kríza, viedli ku krátkemu zdražovaniu žltého kovu. Obdobie sa skončilo uplynulý štvrtok (29. 5.). Bodku za ním dala pripravenosť ruského prezidenta Vladimira Putina spolupracovať po prezidentských voľbách s Kyjevom.

To znížilo príťažlivosť zlata ako krízovej meny. Málo príťažlivým je v čase nízkej inflácie, aj ako uchovávateľ hodnôt. Teraz stojí unca (31,1 g) kovu okolo 1250 USD (918,64 eura). Zostáva len slabo nad minuloročným najnižším poklesom na 1200 USD.

Ak by v poslednom čase nedošlo v Ázii k reálnemu oživeniu dopytu po zlate, hrozil by mu ďalší cenový prepad. Konštatovali to analytici nemeckej Commerzbanky. Avšak Čína kúpila len 67 ton zlata. Bol to jej najnižší nákup kovu v Hongkongu za posledných 14 mesiacov. Viac zlata začali nakupovať jeho spracovatelia, najmä klenotníci.

Zlatu sa v poslednom období nepodarilo udržať sa dlhšie nad hodnotou 1300 USD za uncu. Neúspech súvisí so silou amerického dolára. Čím je silnejší, tým v princípe viac klesá cena zlata, a naopak.