Bratislava 1. januára (TASR) - Nastavenie podmienok na podporu kúpeľníctva či nové pravidlá pri daňovej rezidencii. Aj toto sú zmeny, ktoré od nového roka prináša novela zákona o dani z príjmov.

Novela prináša zmeny vo viacerých oblastiach. Jedným z hlavných cieľov je zvýšenie podpory vedy a výskumu, a to zvýšením odpočtu nákladov zo súčasných 25 % na 100 % a možnosť zvýšenia tejto základnej sumy odpočtu o ďalších 100 %. Okrem toho sa zavedie aj tzv. patent–box, ktorým by sa mala stimulovať produkcia s vyššou pridanou hodnotu a zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov.

Právna norma prináša aj úpravu podmienok pri určení daňovej rezidencie fyzickej osoby. Kritérium týkajúce sa bydliska sa spresní. Po novom má fyzická osoba na území Slovenska bydlisko, ak sú splnené dve podmienky, ktoré sa zosúladili s medzinárodnou praxou a zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia. Má mať možnosť ubytovania, ktoré neslúži len na príležitostné ubytovanie a zároveň musí byť zrejmý zámer takejto osoby sa v tomto bydlisku trvale zdržiavať. Tento zámer sa posudzuje so zreteľom na všetky súvisiace skutočnosti a okolnosti vrátane osobných väzieb a ekonomických väzieb k územiu SR.

Novelou sa upravuje aj odpisovanie budov, v ktorých sa poskytuje kúpeľná starostlivosť. Dochádza k skráteniu doby ich odpisovania. Zavádza tiež odpočítateľnú položku od základu dane pre pracujúcich ľudí, ktorí absolvujú kúpeľný pobyt. Pracujúci si budú môcť v prípade, ak absolvujú počas roka takýto pobyt, uplatniť odpočítateľnú položku zo základu dane vo výške 50 eur.

Prijatím právnej normy sa oslobodia aj príjmy z reklamy do 20.000 eur od platenia daní. Toto oslobodenie sa týka napríklad občianskych združení, neinvestičných fondov či neziskových organizácií, ktoré poskytujú všeobecne prospešné služby.

Novela prináša zmeny aj pre lekárov. Od platenia dane budú oslobodené nepeňažné plnenia vo forme poskytnutej stravy na vzdelávacích podujatiach.

Právna norma je účinná od 1. januára, okrem niektorých ustanovení, ktoré vstúpia do platnosti od 1. januára 2019.

Novelou o DPH sa oslobodia humanitárne dary od dane

Úpravy v zdaňovaní pre cestovné kancelárie či oslobodenie humanitárnych darcov od dane. Tieto zmeny prináša od nového roka novela zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH).

Pre cestovné kancelárie sa mení zdaňovanie prirážky pri poskytovaní služieb. Podľa doterajšej legislatívy sa osobitná úprava zdaňovania prirážky mohla uplatňovať len v prípade, ak bol príjemcom služieb cestovného ruchu konečný spotrebiteľ, teda cestujúci. Po novom sa povinnosť uplatňovať osobitnú úpravu bude vzťahovať na všetky predaje balíkov služieb cestovnými kanceláriami a agentúrami, ktoré ich predávajú vo svojom mene.

K zmenám dochádza aj pri daroch, ktoré budú vyvezené do tretích štátov prostredníctvom Ministerstva vnútra SR ako súčasť humanitárnej a dobročinnej činnosti. Tieto tovary budú oslobodené od dane. V roku 2015 napríklad prispeli súkromné firmy prostredníctvom darov na humanitárnu pomoc sumou 93.782 eur.

Novela prináša zmeny aj v ďalších oblastiach. Ide napríklad o zavedenie povinnosti pre zdaniteľné osoby, ktoré sú registrované podľa zákona o DPH, podávať súhrnné výkazy, ak sa zúčastňujú na trojstrannom obchode. Po novom sa bude uplatňovať pri trojstrannom obchode aj podmienka, že prvý odberateľ nesmie byť usadený v členskom štáte druhého odberateľa.

Ďalšou zmenou je rozšírenie povinnosti úpravy odpočítanej dane pri zmene účelu použitia investičného majetku na všetky stavby. Ak dôjde k zmene použitia stavby v rámci 20-ročného obdobia stanoveného na úpravu odpočítanej dane, platiteľ dane bude povinný upraviť odpočítanú DPH, a to pri každom druhu stavby.

Ruší sa aj limit 5000 eur pri prenose daňovej povinnosti, ktorý je platiteľ dane povinný uplatniť pri dodaní určitých komodít. Od tohto opatrenia si rezort financií sľubuje zníženie administratívnej záťaže.

Od nového roka platia opatrenia na podporu výstavby nájomných bytov

Sériou opatrení chce štát motivovať súkromných investorov, aby stavali nájomné byty. Ministerstvo dopravy a výstavby (MDV) SR vypracovalo novely zákona o Štátnom fonde rozvoja bývania (ŠFRB) a zákona o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní, ktoré od 1. januára 2018 nadobúdajú účinnosť.

Ministerstvo v novele o ŠFRB pripomína, že štát prostredníctvom neho dlhodobo podporuje financovanie priorít bytovej politiky pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu. V súčasnosti podpora smeruje najmä do obstarávania nájomných bytov a obnovy bytových budov.

Podpora sa týka obstarávania technickej vybavenosti, ktorá podmieňuje obstaranie nájomného bytu, a kúpa pozemku podmieňujúceho výstavbu a užívanie nájomných bytov, na obstaranie ktorých bola poskytnutá podpora z prostriedkov ŠFRB.

Technickou vybavenosťou pritom môže byť verejný vodovod, verejná kanalizácia vrátane čistiarne odpadových vôd, miestna komunikácia, odstavné plochy alebo garážové státia budované v rámci bytového či polyfunkčného domu. Financovanie bude zabezpečené v rámci schválených limitov výdavkov rozpočtu ŠFRB na konkrétny rok.

Na rozvoj sociálneho nájomného bývania štát prideľuje obciam, mestám a vyšším územným celkom aj dotácie. Novelou zákona o dotáciách na rozvoj bývania chce MDV zefektívniť podporu nájomného bývania.

Štartovací byt je podľa zákona nájomný byt bežného štandardu, ktorého podlahová plocha neprevyšuje 50 m2 a u ktorého doba nájmu oprávnenej fyzickej osobe nepresiahne šesť po sebe nasledujúcich rokov.

Odvodová odpočítateľná položka pre zamestnávateľov sa ruší

Odvodová odpočítateľná položka na zdravotné poistenie pre zamestnávateľov sa od januára tohto roka ruší. Od zamestnávateľov by tak do zdravotných poisťovní za tento rok malo prísť navyše viac ako 102 miliónov eur.

Zavedenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) išlo podľa ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD) na úkor verejného zdravotného poistenia. "Peniaze sa vrátia späť do zdravotného poistenia, tam, kde boli, aj kam patria," povedal.

Argumentuje, že zavedenie OOP v roku 2015 bolo jednorazovým opatrením na zlepšenie zamestnanosti. Keďže miera nezamestnanosti klesla na 6,4 percenta, dôvody na jej existenciu podľa neho pominuli a účel naplnila.

Drucker pripomína, že výpadok na verejnom zdravotnom poistení sa nekompenzoval a tieto peniaze v zdravotníctve chýbali. Zrušením OOP sa má odstrániť negatívny dosah na zdravotné poisťovne. Tento rok by tak od zamestnávateľov malo pritiecť asi 30 miliónov eur. Ďalších 72 miliónov by mali dostať v roku 2019 po ročnom zúčtovaní poistného za predchádzajúci rok.

OOP pre zamestnancov zostane naďalej v platnosti. Horná hranica priemernej mesačnej mzdy 570 eur zostáva nezmenená, vysvetlila hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.

Tohtoročná sadzba za poistencov štátu bude 3,71 percenta vymeriavacieho základu. Drucker priznal, že je nízka. Má to byť podľa neho ale kompenzované vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb a nemá to negatívne ovplyvniť výšku disponibilných zdrojov v zdravotníctve. Minister priznal, že sadzba je na historickom minime. Zároveň však pripomína, že zdroje, ktoré idú do zdravotníctva, sú na historickom maxime. Majú byť asi o 192 miliónov eur vyššie ako v minulom roku.

Zrušenie OOP pre zamestnávateľov priniesol pozmeňujúci návrh zdravotníckeho výboru k novele zákona o zdravotnej starostlivosti. Právnu normu vetoval prezident SR Andrej Kiska. Parlamentu vyčítal práve to, že "tak dôležitá zmena", ako je zrušenie OOP pre zamestnávateľov, neprešla riadnym legislatívnym procesom, ale poslanci ju prijali cez pozmeňujúci návrh bez riadnej verejnej diskusie.

Parlament pre prezidentovo veto zasadal preto do lavíc tesne pred Vianocami. Prelomili ho a právnu normu schválili v pôvodnom znení. Kiska tento zákon o zdravotnej starostlivosti nepodpísal, novela sa aj tak stala účinnou.

Preplácanie liekov zdravotnými poisťovňami má nové pravidlá

Podmienky na vstup liekov do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia sa od januára tohto roka menia. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) si od novely zákona o úhradách liekov a zdravotníckych pomôcok sľubuje lepšiu dostupnosť modernej liečby pre slovenských pacientov.

Podľa Druckera sa vďaka právnej úprave na Slovensko dostane viac inovatívnych liekov, ktoré preplatia zdravotné poisťovne. Farmafirmy v minulosti totiž viackrát upozornili, že pre prísne podmienky oproti okolitým krajinám je problém modernú liečbu, ktorá býva drahá, dostať do systému úhrad z verejného zdravotného poistenia. Tie sú však po novom prijateľnejšie. Inovatívne lieky môžu v súčasnosti poisťovne preplácať cez tzv. výnimky, povinnosť však nemajú. Tú majú len pri kategorizovaných liekoch.

Zmeny nastanú aj v uhrádzaní liekov na výnimky, zdravotné poisťovne budú po novom za ne uhrádzať maximálne 90 percent z ceny. Čím dlhšie sa liek bude používať, tým sa bude úhrada znižovať, najmenej to bude 75 percent. Rozdiel majú zaplatiť farmafirmy. V súčasnosti ich plne hradí väčšina zdravotných poisťovní na základe individuálneho posúdenia. Novela tiež prináša spoluúčasť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za pacientovu liečbu majú od roku 2019 zaplatiť päť percent zo sumy, ak pri liekoch nebola riadne preukázaná ich medicínska prospešnosť. Pacienti nemajú doplácať nič.

Novela zákona prináša aj zľavy v prípade samotnej kategorizácie. Farmafirmy budú môcť so zdravotnými poisťovňami uzatvárať dohody a znášať tak časť nákladov.

Ministerstvo chce tiež mať pod kontrolou, koľko peňazí ide na lieky, na ktoré ide z verejného zdravotného poistenia najviac peňazí. Ich výrobcovia tak každý rok majú predkladať plány, koľko si liečba pacientov vyžiada. Ak ich prekročia, rozdiel budú musieť zdravotným poisťovniam zaplatiť. Všetky lieky, ktoré sú hradené z poistenia a zdravotné poisťovne na ne dávajú viac ako 1,5 milióna eur ročne, budú preto po novom kategorizované podmienene. Odhaduje sa, že sa nová povinnosť bude týkať asi 200 držiteľov registrácie lieku, štát by tak mohol mať pod kontrolou asi polovicu výdavkov z verejných zdrojov za lieky.

Právna norma tiež sprísňuje cenotvorbu generických, ako aj biologicky podobných liekov. Generický liek bude musieť byť pri vstupe na trh po novom lacnejší nie o súčasných 30 percent, ale o 45 percent v porovnaní s originálnym. Ďalšie generiká, ktoré budú chcieť získať úhrady od zdravotných poisťovní, budú musieť z ceny spustiť ešte viac. Biologicky podobné lieky, ktoré sú náhrady originálnych biologických liekov, budú musieť pri vstupe do systému úhrad znížiť cenu minimálne o 30 percent v porovnaní s originálom.

Výrobcovia zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín budú zase po novom dokladovať ich ceny v rámci štátov Európskej únie, pokiaľ budú chcieť získať úhrady od zdravotných poisťovní.

Novela tiež prináša rozšírenie ochranného limitu na doplatky. Po novom sa bude týkať nielen liekov, ale aj zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Limit sa zároveň rozšíri aj na poberateľov predčasného dôchodku, ktorým nevznikol nárok na starobný dôchodok.

Zvyšuje sa daň pri benzíne a nafte, ak neobsahujú bioetanolovú zložku

Sadzby spotrebných daní pri motorovom benzíne a nafte sa upravujú. Vyplýva to z novely zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ktorá nadobúda 1. januára účinnosť.

Cieľom je zaviesť jednu základnú sadzbu dane na motorový benzín a motorovú naftu. Taktiež sa zavádza daňovo zvýhodnená sadzba dane na benzín a naftu, ak obsahujú požadovaný objem biopaliva a budú spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti. "Osoba, ktorá uvedie do daňového voľného obehu motorový benzín a plynový olej s požadovaným objemom biopaliva v zmesi a primiešané biopalivá budú spĺňať kritériá trvalej udržateľnosti, si bude môcť uplatniť zníženú sadzbu dane," priblížil rezort financií.

Benzín, ktorý nebude obsahovať pridané biopalivo, sa od 1. januára zdaňuje sadzbou 554 eur na tisíc litrov oproti predošlej sadzbe 550,52 eura. Základná sadzba spotrebnej dane pre motorovú naftu bez biopaliva vzrastá z predchádzajúcich 386,40 eura na 394 eur na tisíc litrov. Ak pohonné látky obsahujú bioetanolovú zložku, pri benzíne sa zníži sadzba na 514 eur na tisíc litrov a pri nafte na 368 eur.

Právna norma zároveň definuje podiely týchto zložiek, ktoré majú pohonné látky obsahovať. Zvýhodnená sadzba dane na benzín sa bude môcť uplatniť, ak bude bioetanolová zložka viac ako 5,9 %, od roku 2019 sa má zvýšiť na 6,2 % a od roku 2020 má stúpnuť na 7,4 %, ale bude musieť obsahovať aj polpercentnú zložku pokročilého biopaliva. Pri nafte novela zákona definuje zvýhodnenú sadzbu v prípade biodiesla v objeme 6,9 % alebo v prípade podielu 6,4 %, ak sa zároveň použije minimálne 0,5 % pokročilého biopaliva.

Rezort financií neočakáva žiadny negatívny vplyv na domácnosti. "Daňovo zvýhodnená sadzba dane na motorový benzín a naftu tvorí približne 98 % pohonných látok uvedených na slovenský trh, pričom v prípade benzínu sa znížená sadzba oproti tej doterajšej navrhuje znížiť," uviedlo ministerstvo. Podľa MF je cieľom zvýšenia sadzby dane motivovať subjekty, ktoré uvádzajú pohonné látky na trh, aby pridávali požadované množstvo biopaliva do benzínov.

Novela nadobúda účinnosť 1. januára 2018, niektoré jej ustanovenia však až od 1. apríla 2018.

Od januára 2018 pritom nadobúda účinnosť aj novela zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov. Jej cieľom je nastavenie zmeny systému označenia spotrebiteľského balenia cigár v prípade zmeny sadzby dane, upravujú sa aj vybrané ustanovenia o zábezpeke na daň, ako aj ustanovenia týkajúce sa obchodovania s tabakovou surovinou. Novela rieši aj úpravu sankcií ukladaných správcom dane za daňové delikty a priestupky s prihliadnutím na závažnosť, dĺžku trvania a následky protiprávneho stavu.

Trestanie firiem za oneskorené prihlásenie zamestnanca do SP sa upravuje

Neprihlásenie zamestnanca do Sociálnej poisťovne (SP) v lehote do siedmich dní sa už nepovažuje za nelegálne zamestnávanie. Vyplýva to z novely zákona o nelegálnej práci z dielne rezortu práce, ktorá nadobúda 1. januára účinnosť.

Doteraz bolo za nelegálne zamestnávanie považované každé neprihlásenie zamestnanca do poisťovne. Od januára 2018 sa tak odstraňujú určité situácie oneskoreného ohlásenia vzniku pracovnoprávneho vzťahu a štátnozamestnaneckého pomeru do príslušného registra SP. Táto zmena sa však nemá týkať prípadov, keď u zamestnávateľa sa začne kontrola zameraná na nelegálne zamestnávanie.

"Zamestnávateľ je povinný splniť si prihlasovaciu povinnosť v lehote siedmich dní od uplynutia lehoty na splnenie povinnosti, najneskôr však do začatia výkonu kontroly nelegálneho zamestnávania začatej pred uplynutím tejto sedemdňovej lehoty," uvádza v novele zákona ministerstvo.

Ak si zamestnávateľ splní svoju oznamovaciu povinnosť v uvedenej lehote a stihne tak spraviť pred výkonom kontroly, kontrolný orgán nemôže konštatovať nelegálne zamestnávanie. "Uvedené uvoľnenie povinností vo vzťahu k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania sa netýka nesplnenia povinnosti prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia," upozornil rezort práce.

Parlament v novele schválil aj pozmeňujúci návrh z výborov, ktorý reaguje na prípady zamestnávateľov, ktorí podľa doterajšieho zákona splnili podmienky nelegálneho zamestnávania a mohli tak mať problémy pri žiadostiach o dotácie alebo vo verejnom obstarávaní. "Tento návrh rieši vyradenie zo zoznamu nelegálnych zamestnávateľov tých, u ktorých bolo spätnou kontrolou zistené nelegálne zamestnávanie, ak si títo zamestnávatelia prihlasovaciu povinnosť splnili najneskôr do siedmich dní od uplynutia lehoty na prihlásenie," priblížil minister práce Ján Richter (Smer-SD).

Novelou sa spresňuje aj pojem "dodávka práce" v prípade dočasného pridelenia zamestnanca, a to aj v prípade cezhraničnej dodávky práce.

Novela bude mať podľa ministerstva pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie na Slovensku. "V súlade s návrhom si viac podnikateľských subjektov v lehote siedmich dní alebo do začatia výkonu kontroly počas týchto siedmich dní splní predmetnú oznamovaciu povinnosť voči príslušnému registru SP," očakáva rezort práce.

Na Slovensku sa zavedie index daňovej spoľahlivosti

Zavedenie indexu daňovej spoľahlivosti či zmena inštitútu daňového tajomstva. Aj toto sú zmeny, ktoré prináša novela daňového poriadku. Účinnosť nadobúda 1. januára 2018.

Reforma daňového tajomstva je súčasťou programového vyhlásenia vlády. "Jedným z cieľov je zvyšovanie daňovej transparentnosti pri zachovaní práv a minimálneho štandardu ochrany daňovníkov. Už v súčasnosti zverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojej webstránke napríklad zoznam daňových subjektov registrovaných pre DPH, platiteľov DPH či zoznam daňových dlžníkov a ďalšie," priblížilo ministerstvo financií. Tieto zoznamy podľa neho prispievajú k lepšej informovanosti verejnosti, čo môže viesť k väčšej transparentnosti podnikateľského prostredia a v konečnom dôsledku pomôcť v boji proti daňovým únikom.

Po novom pribudne aj zoznam daňových subjektov s výškou ich uplatneného nadmerného odpočtu alebo dodatočne uplatneného nadmerného odpočtu. Zverejňovanie týchto informácií môže podľa rezortu zúžiť priestor pre podvody, pretože má platiť rovnaký princíp ako pri zverejňovaní zmlúv. "Tam, kde je verejná kontrola, je obava z odhalenia protiprávneho konania jednoznačne vyššia. Zoznamy by mali mať teda aj psychologický efekt, pričom by slúžili ako ďalší nástroj pre verejnú kontrolu vykonávanú napríklad tretím sektorom," argumentuje ministerstvo.

Ďalším opatrením, ktoré novela daňového poriadku prináša, je index daňovej spoľahlivosti, ktorého cieľom je vytvoriť objektívne, nezávislé a legálne hodnotenie daňových subjektov. V praxi to bude vyzerať tak, že finančná správa bude interne "známkovať" firmy na základe toho, ako si plnia svoje daňové povinnosti. Opatrenie má mať najmä motivačný a preventívny charakter. "K tým, ktorí si svoje povinnosti plnia včas a riadne, bude finančná správa pristupovať inak ako k subjektom, ktoré si svoje povinnosti neplnia tak, ako majú," priblížilo ministerstvo.

Novelou sa znížia aj sumy za vydávanie záväzných stanovísk finančnou správou daňovým subjektom. Rezort financií si od tohto opatrenia sľubuje zlepšenie podnikateľského prostredia, ako aj zvýšenie záujmu o tieto stanoviská. Sumy majú klesnúť o polovicu, pričom najnižšia má byť 2000 eur a najvyššia 3000 eur.

Novela zákona o hnojivách má prispieť k ochrane podzemných vôd

Novela zákona o hnojivách, ktorá nadobúda účinnosť od nového roka, má prispieť k zlepšeniu ochrany podzemných vôd. Počíta s tým Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR.

"Návrh zákona sa predkladá z dôvodu úpravy správnych aplikačných postupov tak, aby nedochádzalo k bodovému znečisteniu, respektíve, aby sa predišlo možnej kontaminácii podzemných vôd s následným vstupom nežiaducich látok do potravinového reťazca," zdôvodnil agrorezort v dôvodovej správe k legislatívnej norme. Novela zákona zadefinuje podmienky na dočasné uskladnenie tuhých hospodárskych hnojív na poľnohospodárskej pôde v zraniteľných oblastiach.

Právna norma rieši aj pokutovanie. V prípade, ak producent sekundárneho zdroja živín alebo producent kompostu poruší povinnosti vyplývajúce zo zákona, Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky mu môže uložiť pokutu. Tá sa môže pohybovať od 500 eur do 5000 eur.

Novela upravuje aj prípady, kedy nebudú musieť poľnohospodári žiadať kontrolný ústav o povolenie na používanie hnojív. "V prípade, ak nedôjde k zmene výrobných podmienok, napr. v zložení vstupných surovín alebo zmene teploty spracovania, tak nedôjde ani k zmene vlastností a obsahu živín, rizikových prvkov a mikrobiologických parametrov vo výstupnom produkte, a z toho dôvodu nebude potrebné pred každou aplikáciou sekundárneho zdroja živín alebo kompostu žiadať kontrolný ústav o povolenie na ich používanie," uvádza sa v novele.

Návrh zákona bude mať podľa MPRV pozitívny vplyv na životné prostredie z hľadiska ochrany pôd a vôd pred dusičnanmi, ako aj pozitívny vplyv na životné prostredie v okolí ľudských obydlí. "Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy v dôsledku vzniku možnosti udeľovania sankcií pri porušení zákonných ustanovení. Bude mať tiež pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, nakoľko už nebude potrebné žiadať o vydanie povolenia pred každou aplikáciou sekundárneho zdroja živín alebo kompostu, ak nepríde k zmene ich výrobných podmienok," dodalo MPRV.

Plénum Národnej rady SR odobrilo aj pozmeňujúci návrh zo spoločnej správy výborov, ktorým sa ustanoví možnosť použiť pri výpočte dávky dusíka v hospodárskych hnojivách iné hodnoty, ako sú ustanovené v prílohe zákona na základe analytického rozboru na obsah dusíka v hospodárskom hnojive.