Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Prieskum ukázal, že takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu, 16 % si odložia na sporenie.
Autor TASR
Bratislava 18. septembra (TASR) - S nástupom na vysokú školu, kedy sa vo väčšine prípadov musia mladí sťahovať desiatky kilometrov od domova a do veľkej miery sa osamostatniť, prichádzajú aj prvé vyššie nároky na financie. Okrem zábavy už musia rozumnejšie hospodáriť s financiami, aby si zaplatili internát či privát, stravu, štúdium a ešte im prípadne zostala rezerva. V priemere majú 273 eur mesačne, približne pätina má však menej ako 50 eur. Vyplýva to z prieskumu, ktorý v lete pre Slovenskú sporiteľňu urobila agentúra Ipsos.
Prieskum ukázal, že takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu, 16 % si odložia na sporenie. Na voľný čas a zábavu vyčleňujú mesačne len 12 % zo svojich príjmov. "Peniaze pre vysokoškolákov znamenajú prostriedok na získanie potrebných vecí, slobodu, pohodlie a zodpovednosť. Práve vysoká škola mladých naučila narábať s peniazmi," skonštatovala analytička Lenka Buchláková na stretnutí s novinármi v utorok v Bratislave.
Ďalším zdrojom ich príjmov sú rodičia, ktorí platia ubytovanie a časť stravy. Pravidelný „sponzoring“ od rodičov priznala tretina študentov, nepravidelný 39 % z nich. Medzi ďalšie finančné zdroje patria štipendium či peňažné dary k sviatkom, ako sú narodeniny alebo Vianoce. Online aktivitami si privyrába takmer každý piaty vysokoškolák.
"Len dve pätiny študentov dostávajú vreckové na účet, ostatní na ruku. Pritom 85 % vysokoškolákov už účet má. V prípade finančnej tiesne alebo nutnej finančnej pomoci sa mladí obracajú na rodičov. Väčšina z nich žije mimo rodičovského domu na internáte alebo v podnájme s rovesníkmi," uviedla Buchláková.
Prieskum tiež ukázal, že vysokoškoláci myslia čoraz viac na svoju budúcnosť. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov. Na školu, paradoxne, vynakladajú najmenšiu časť peňazí, a to iba 5 %. Štvrtina mladých však odkladá peniaze aj na cestovanie a rovnako štvrtina šetrí na letné aktivity. O niečo viac, 31 % študentov, má len rezervu, ktorú má vytvorenú na horšie časy. Tí, ktorí si nešetria, na to jednoducho nemajú dostatočný príjem, alebo minú všetko, čo dostanú. Niektorí si myslia, že šetriť nepotrebujú.
Prieskum ukázal, že takmer polovicu výdavkov vysokoškolákov tvoria náklady na bývanie a stravu, 16 % si odložia na sporenie. Na voľný čas a zábavu vyčleňujú mesačne len 12 % zo svojich príjmov. "Peniaze pre vysokoškolákov znamenajú prostriedok na získanie potrebných vecí, slobodu, pohodlie a zodpovednosť. Práve vysoká škola mladých naučila narábať s peniazmi," skonštatovala analytička Lenka Buchláková na stretnutí s novinármi v utorok v Bratislave.
Ďalším zdrojom ich príjmov sú rodičia, ktorí platia ubytovanie a časť stravy. Pravidelný „sponzoring“ od rodičov priznala tretina študentov, nepravidelný 39 % z nich. Medzi ďalšie finančné zdroje patria štipendium či peňažné dary k sviatkom, ako sú narodeniny alebo Vianoce. Online aktivitami si privyrába takmer každý piaty vysokoškolák.
"Len dve pätiny študentov dostávajú vreckové na účet, ostatní na ruku. Pritom 85 % vysokoškolákov už účet má. V prípade finančnej tiesne alebo nutnej finančnej pomoci sa mladí obracajú na rodičov. Väčšina z nich žije mimo rodičovského domu na internáte alebo v podnájme s rovesníkmi," uviedla Buchláková.
Prieskum tiež ukázal, že vysokoškoláci myslia čoraz viac na svoju budúcnosť. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov. Na školu, paradoxne, vynakladajú najmenšiu časť peňazí, a to iba 5 %. Štvrtina mladých však odkladá peniaze aj na cestovanie a rovnako štvrtina šetrí na letné aktivity. O niečo viac, 31 % študentov, má len rezervu, ktorú má vytvorenú na horšie časy. Tí, ktorí si nešetria, na to jednoducho nemajú dostatočný príjem, alebo minú všetko, čo dostanú. Niektorí si myslia, že šetriť nepotrebujú.
