Bratislava 4. októbra (TASR) - Finančný majetok Slovákov patrí nielen medzi najnižší v Európskej únii, ale aj medzi najnižší v regióne strednej a východnej Európy. Upozornilo na to združenie Pracujúca chudoba na základe správy Allianz Wealth Report 2020.

Priemerný Slovák vlastní čisté finančné aktíva vo výške 6778 eur, čo je druhá najnižšia suma v regióne. Za Slovákmi sú už len Rumuni. Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že problémom tejto nízkej sumy nie je len samotná výška, ale aj fakt, že do nej sa okrem úspor, investícií do dlhopisov a akcií, započítavajú aj finančné aktíva investované v 2. a 3. dôchodkovom pilieri.

Tieto peniaze občania v prípade potreby nebudú môcť použiť na kompenzáciu výpadku príjmov z dôvodu súčasnej krízy. Podľa Eurostatu až 30 % občanov Slovenska nedokáže čeliť mimoriadnym výdavkom.

"Okrem toho slovenskí občania majú druhý najvyšší priemerný dlh v regióne strednej a východnej Európy. To v súčasnej situácii predstavuje významné riziko," upozorňuje socio-ekonomický analytik Pracujúcej chudoby Ján Košč. Podľa jeho slov majú na zadlžení obyvateľov Slovenska najväčší podiel úvery na bývanie, pričom je zároveň problémom dlhodobý rast cien nehnuteľností a nedostatok nájomného bývania.

Združenie Pracujúca chudoba upozorňuje, že problémom ale nie sú len nízke čisté aktíva a vysoké dlhy. "Z porovnávaných krajín má iba občan Slovenska v priemere viac dlhov ako čistého finančného majetku. V tomto držíme prvenstvo," hodnotí situáciu šéf združenia Milan Kuruc.

Kým Slováci majú dlhy v priemere vo výške 54 % na celkovom finančnom majetku, na druhom mieste za nami sú Poliaci, a to len s 36-percentným podielom dlhov. "Nielen že sme prví, ale máme v dlhoch pred ostatnými obrovský náskok," spresnil Kuruc.

Podľa Košča bola finančná kondícia slovenských občanov zlá už aj pred koronakrízou. "S veľkou pravdepodobnosťou zo súčasnej krízy vyjdeme ešte v horšom stave. Škrtanie verejných výdavkov, okliešťovanie sociálneho štátu a trhanie záchranných sietí nebude tou najlepšou cestou. Ak sa ako spoločnosť chceme posunúť k lepšiemu, nie je možné preniesť náklady za krízu na občanov a ešte viac zvyšovať tlak na ich zadlžovanie," doplnil Košč.

Kuruc tvrdí, že vláda neustále robí politiky na záchranu firiem a pre ľudí sa robia iba kozmetické opatrenia. "Predlžovanie alebo jednoduchšie získanie podpory v nezamestnanosti sa nekoná. Ani odbremeniť ľudí pri splácaní úverov sa vláde nepodarilo," myslí si Kuruc.

Docent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, Tomáš Želinský tiež upozornil na posledné dostupné údaje zisťovania EU-SILC, podľa ktorých len 15 % slovenských domácností sa vyjadrilo, že celkové náklady na bývanie ich vôbec nezaťažujú.

"Pokiaľ ide o domácnosti splácajúce pôžičky (s výnimkou hypoték), až 40 % z nich uviedlo, že splátky pôžičiek ich finančne veľmi zaťažujú. Navyše, približne každá desiata domácnosť mala v posledných 12 mesiacoch nejakú formu nedoplatku," priblížil Želinský.

Obraz závažnosti situácie spojenej so zadlženosťou slovenských domácností dokresľuje podľa neho aj skutočnosť, že tieto údaje sú z obdobia pred krízou, keď Slovensko dosahovalo dobré ekonomické výsledky.