Bratislava 28. novembra (TASR) - Slováci pristupujú k investovaniu opatrne, no ich nálady sa menia. Obľúbeným investičným nástrojom u Slovákov sú naďalej bežné a sporiace účty či termínované vklady, na ktorých aktuálne leží v bankách vyše 43 miliárd eur. Pre nízke úrokové sadzby a vysokú infláciu tak domácnosti prišli v tomto roku už o 1,3 miliardy eur. Výkonný riaditeľ Partners Investments Maroš Ovčarik a Jakub Rosa z Partners Asset Management radia peniaze presunúť zo sporiacich účtov a z termínovaných vkladov do akcií a alternatívnych investícií. Tie sú podľa nich v súčasnosti účinnou zbraňou proti vysokej inflácii.

Vhodnou alternatívnou investíciou sú napríklad reality, ku ktorým majú ľudia kladný vzťah. "Aj keď Slováci pomaly prichádzajú investovaniu na chuť, prieskumy jasne potvrdzujú, že investičným produktom dostatočne nerozumejú," povedal Ovčarik. Podľa posledného prieskumu Nadácie Partners a agentúry Focus 36 % opýtaných považuje za najlepšie zhodnotenie peňazí na dôchodok životné poistenie so sporením. Viac než tretina sa spolieha na sporiaci účet v banke, približne štvrtina považuje za dostatočné sporenie v treťom pilieri a pätina sa prikláňa k možnosti zhodnocovania cez investičnú nehnuteľnosť. Investovanie do podielových fondov, akcií a dlhopisov uvádza 14 % opýtaných.

"Sporiace účty v bankách a sporenie v treťom pilieri s nižším výnosom sa umiestňujú na najvyšších priečkach, naopak, podielové aj ETF fondy na nižších miestach. Pritom práve tie, vzhľadom na svoju výnosnosť, by mali tvoriť základ portfólia určeného na dôchodok. Na tomto príklade jasne vidieť nesprávny prístup k tvorbe dlhodobých aktív, ktorý vychádza z neznalosti finančných produktov," pokračoval Ovčarik. Podľa odborníkov by malo rozumne nastavené investičné portfólio stáť na štyroch nohách - hotovosť a peňažný trh, dlhopisy, akcie a alternatívne investície. Každá z týchto zložiek by mala byť pritom zastúpená s ohľadom na investičnú stratégiu sporiteľa.

Približne 90 % Slovákov vlastní nehnuteľnosť, v ktorej býva. "Nehnuteľnosti považujú ľudia za niečo, čo si môžu ‚chytiť‘ a rozumejú im, preto sú veľmi často prirodzenou voľbou pri investovaní," tvrdí Rosa. Prieskum ukázal, že ľudia nevedia rozumne vyhodnotiť, ktorý typ investície do nehnuteľností môže byť pre nich najvýhodnejší. "Za najistejšiu investíciu do nehnuteľnosti považuje až 84 % opýtaných Slovákov kúpu nehnuteľnosti a jej predaj so ziskom alebo kúpu investičného bytu, následnú rekonštrukciu a konečný predaj. Viac než štvrtina nepovažuje za investovanie do nehnuteľností vloženie peňazí do realitných fondov, ktoré investujú priamo do nákupu reálnych stavieb, kancelárskych budov alebo priemyselných parkov," pokračoval Rosa.

Podľa Rosu realitám ako investičnému nástroju v postpandemických časoch nahráva súčasná ekonomická situácia. "Po rokoch nízkeho rastu cien prišlo dočasné prudké zvýšenie inflácie. Reality sú skvelým uchovávateľom hodnoty a zbraňou proti inflácii, pretože inflačná doložka býva zahrnutá v nájomných kontraktoch. Zároveň dlhopisy sú pre nových investorov už nezaujímavé, keďže po odpočítaní inflácie dosahujú negatívny výnos a aj v globálnom meradle prichádza k realokácii z dlhopisov do realít. Pozitívny trend vidíme tiež na Slovensku, kde realitné investície dosahujú aj napriek nárastu cien nehnuteľností v posledných rokoch oproti dlhopisom oveľa vyššie výnosy," dodal Rosa.