Najčastejšou motiváciou prečo si Slováci odkladajú peniaze je finančná rezerva pre prípad núdze.
Autor TASR
Bratislava 30. októbra (TASR) - Slováci si po prvý raz v histórii dokážu mesačne odložiť viac ako 100 eur. Túto hranicu prekonali tento rok o šesť eur. Dôvodom je najmä lepšia výkonnosť slovenskej ekonomiky.
"Spolu s dobrým ekonomickým rastom pokračuje dynamickým tempom oživenie trhu práce. Pokračuje dobrý rast zamestnanosti, klesá miera nezamestnanosti a rastú nominálne aj reálne mzdy. Celkovo tieto priaznivé podmienky pomáhajú zvyšovať disponibilný príjem domácností, ktoré následne časť použijú na spotrebu a časť si môžu usporiť," vysvetľuje Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Viac ako pätina Slovákov (22 %) si sporí či investuje viac ako pred dvomi či tromi rokmi. Hlavnými dôvodmi sú vyšší príjem domácnosti, snaha nasporiť si napríklad na vlastné bývanie či nové zamestnanie. Polovica Slovákov si odkladá mesačne rovnakú sumu ako v nedávnej minulosti. Horšie je na tom viac ako štvrtina ľudí (27 %). Najčastejším dôvodom sú vyššie životné náklady pri nezmenenom príjme, nižší príjem domácnosti, odchod do dôchodku či vyššie výdavky na rodinu, napríklad z dôvodu narodenia dieťaťa. Zaujímavé sú dôvody Rumunov, ktorí sporia menej. Veľká časť z nich má vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a problémy im robí aj inflácia, ktorá znížila hodnotu peňazí.
Najčastejšou motiváciou prečo si Slováci odkladajú peniaze je finančná rezerva pre prípad núdze (94 %). Okrem toho si sporia alebo investujú aj pre iné dôvody. Na menšie či väčšie nákupy alebo na rekonštrukciu vlastného bývania (70 %). Práve na tieto účely slúžia najobľúbenejšie sporiace účty. Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií. Zároveň si takto môžu dlhodobo pripravovať financie na konkrétne ciele.
Dve tretiny zo Slovákov si odkladajú, aby si mohli dovoliť kúpiť niečo neskôr, bez konkrétneho cieľa. Na lepší príjem v starobe či skorší odchod do dôchodku si odkladajú takmer tri pätiny Slovákov. Na dovolenku si sporí len 29 % Slovákov. Z ostatných krajín je zaujímavý pohľad na Chorvátov. Len minimum z nich si sporí na dôchodok či dovolenku.
"Spolu s dobrým ekonomickým rastom pokračuje dynamickým tempom oživenie trhu práce. Pokračuje dobrý rast zamestnanosti, klesá miera nezamestnanosti a rastú nominálne aj reálne mzdy. Celkovo tieto priaznivé podmienky pomáhajú zvyšovať disponibilný príjem domácností, ktoré následne časť použijú na spotrebu a časť si môžu usporiť," vysvetľuje Katarína Muchová, analytička Slovenskej sporiteľne.
Viac ako pätina Slovákov (22 %) si sporí či investuje viac ako pred dvomi či tromi rokmi. Hlavnými dôvodmi sú vyšší príjem domácnosti, snaha nasporiť si napríklad na vlastné bývanie či nové zamestnanie. Polovica Slovákov si odkladá mesačne rovnakú sumu ako v nedávnej minulosti. Horšie je na tom viac ako štvrtina ľudí (27 %). Najčastejším dôvodom sú vyššie životné náklady pri nezmenenom príjme, nižší príjem domácnosti, odchod do dôchodku či vyššie výdavky na rodinu, napríklad z dôvodu narodenia dieťaťa. Zaujímavé sú dôvody Rumunov, ktorí sporia menej. Veľká časť z nich má vyššie výdavky na zdravotnú starostlivosť a problémy im robí aj inflácia, ktorá znížila hodnotu peňazí.
Najčastejšou motiváciou prečo si Slováci odkladajú peniaze je finančná rezerva pre prípad núdze (94 %). Okrem toho si sporia alebo investujú aj pre iné dôvody. Na menšie či väčšie nákupy alebo na rekonštrukciu vlastného bývania (70 %). Práve na tieto účely slúžia najobľúbenejšie sporiace účty. Vďaka nim si pravidelným odkladaním aj menších súm vedia vytvoriť finančnú rezervu na preklenutie neočakávaných situácií. Zároveň si takto môžu dlhodobo pripravovať financie na konkrétne ciele.
Dve tretiny zo Slovákov si odkladajú, aby si mohli dovoliť kúpiť niečo neskôr, bez konkrétneho cieľa. Na lepší príjem v starobe či skorší odchod do dôchodku si odkladajú takmer tri pätiny Slovákov. Na dovolenku si sporí len 29 % Slovákov. Z ostatných krajín je zaujímavý pohľad na Chorvátov. Len minimum z nich si sporí na dôchodok či dovolenku.