Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa základného scenára centrálnej banky porastie ekonomika v tomto roku o 3,8 %, čo je pomalšie tempo ako jej predchádzajúci odhad na úrovni 5 %.
Autor TASR
Atény 25. apríla (TASR) - Agentúra Standard & Poor's (S&P) Global Ratings v piatok (22. 4.) zvýšila úverový rating Grécka na BB+ z BB, čo je už len jeden stupeň od investičného pásma. Odôvodnila to zlepšujúcou sa ekonomikou aj napriek tomu, že sa krajina vyrovnáva s otrasmi spôsobenými vojnou na Ukrajine. Výhľad ratingu je pozitívny, čo naznačuje možné ďalšie zlepšenie v budúcnosti. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
„Zvýšenie ratingu S&P po dvoch rokoch pandémie a uprostred vojny potvrdzuje dôveru v grécku ekonomiku,“ uviedol na Twitteri grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a dodal, že Grécko delí len už krok od vytúženého investičného stupňa.
Výhľad ratingu je stabilný, keďže agentúra očakáva, že fiškálne rezervy Grécka mu pomôžu absorbovať akýkoľvek nepriamy vplyv vojny na Ukrajine. Vojna je však tiež dôvodom, prečo S&P znížila odhad rastu gréckej ekonomiky tento rok na 3,4 % z 8,3 % v minulom roku.
„Aktualizácia ratingu odráža naše očakávania neustáleho zlepšovania efektívnosti politiky Grécka, zatiaľ čo dôsledky vojny na Ukrajine sa zdajú byť zvládnuteľné vzhľadom na značné rezervy v súkromnom aj verejnom sektore,“ uviedla S&P.
„Hodnotenie by sme mohli znížiť, ak by sa ekonomika oslabila výrazne viac, ako očakávame, alebo ak sa vývoj rozpočtu výrazne odchýli od našich súčasných prognóz,“ dodala S&P.
Problém však zostáva vysoká inflácia v Grécku, ktorá dosiahla v marci 27-ročné maximum 8 %. Podľa S&P s avšak zatiaľ neobjavili dôkazy o tlaku na zvyšovanie miezd, čo znamená, že inflácia sa zrejme do septembra spomalí.
Guvernér gréckej centrálnej banky Jannis Sturnaras začiatkom tohto mesiaca uviedol, že hlavnými cieľmi hospodárskej politiky Atén v tomto roku by malo byť udržanie dynamiky rastu a pokračovanie v reformách v snahe o opätovné získanie investičného stupňa. Dodal pritom, že to druhé by sa „malo stať národným cieľom“.
Podľa základného scenára centrálnej banky porastie ekonomika v tomto roku o 3,8 %, čo je pomalšie tempo ako jej predchádzajúci odhad na úrovni 5 %. Pri nepriaznivejšom scenári sa rast ekonomiky spomalí ešte viac, na 2,8 %.
Grécko v roku 2010 zasiahla najväčšia dlhová kríza v jeho súčasných dejinách. Stratilo pritom viac ako štvrtinu svojho hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho problémy spôsobili dlhovú krízu v eurozóne. Atény potrebovali v rokoch 2010 až 2015 tri záchranné programy v hodnote viac ako 260 miliárd eur, aby sa vyhli bankrotu. Z posledného záchranného programu vystúpilo Grécko v auguste 2018.
Očakáva sa, že verejný dlh Grécka v budúcom roku klesne na 189,6 % HDP z odhadovaných 197,1 % v roku 2021.
„Zvýšenie ratingu S&P po dvoch rokoch pandémie a uprostred vojny potvrdzuje dôveru v grécku ekonomiku,“ uviedol na Twitteri grécky premiér Kyriakos Mitsotakis a dodal, že Grécko delí len už krok od vytúženého investičného stupňa.
Výhľad ratingu je stabilný, keďže agentúra očakáva, že fiškálne rezervy Grécka mu pomôžu absorbovať akýkoľvek nepriamy vplyv vojny na Ukrajine. Vojna je však tiež dôvodom, prečo S&P znížila odhad rastu gréckej ekonomiky tento rok na 3,4 % z 8,3 % v minulom roku.
„Aktualizácia ratingu odráža naše očakávania neustáleho zlepšovania efektívnosti politiky Grécka, zatiaľ čo dôsledky vojny na Ukrajine sa zdajú byť zvládnuteľné vzhľadom na značné rezervy v súkromnom aj verejnom sektore,“ uviedla S&P.
„Hodnotenie by sme mohli znížiť, ak by sa ekonomika oslabila výrazne viac, ako očakávame, alebo ak sa vývoj rozpočtu výrazne odchýli od našich súčasných prognóz,“ dodala S&P.
Problém však zostáva vysoká inflácia v Grécku, ktorá dosiahla v marci 27-ročné maximum 8 %. Podľa S&P s avšak zatiaľ neobjavili dôkazy o tlaku na zvyšovanie miezd, čo znamená, že inflácia sa zrejme do septembra spomalí.
Guvernér gréckej centrálnej banky Jannis Sturnaras začiatkom tohto mesiaca uviedol, že hlavnými cieľmi hospodárskej politiky Atén v tomto roku by malo byť udržanie dynamiky rastu a pokračovanie v reformách v snahe o opätovné získanie investičného stupňa. Dodal pritom, že to druhé by sa „malo stať národným cieľom“.
Podľa základného scenára centrálnej banky porastie ekonomika v tomto roku o 3,8 %, čo je pomalšie tempo ako jej predchádzajúci odhad na úrovni 5 %. Pri nepriaznivejšom scenári sa rast ekonomiky spomalí ešte viac, na 2,8 %.
Grécko v roku 2010 zasiahla najväčšia dlhová kríza v jeho súčasných dejinách. Stratilo pritom viac ako štvrtinu svojho hrubého domáceho produktu (HDP) a jeho problémy spôsobili dlhovú krízu v eurozóne. Atény potrebovali v rokoch 2010 až 2015 tri záchranné programy v hodnote viac ako 260 miliárd eur, aby sa vyhli bankrotu. Z posledného záchranného programu vystúpilo Grécko v auguste 2018.
Očakáva sa, že verejný dlh Grécka v budúcom roku klesne na 189,6 % HDP z odhadovaných 197,1 % v roku 2021.
