Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zníženie základného úroku sa tak podpísalo pod lacnejšie požičiavanie bánk medzi sebou, lacnejšie sa však na finančných trhoch financovali aj samotné vlády krajín Európskej únie vrátane SR.
Autor TASR
Bratislava 28. decembra (TASR) – V roku 2013 sa na finančných trhoch udialo viacero udalostí, ktoré mali vplyv aj na slovenskú ekonomiku.
Stagnujúce hospodárstvo eurozóny donútilo Európsku centrálnu banku (ECB) konať. Na historicky prvom zasadnutí v Bratislave v máji totiž znížila základnú úrokovú sadzbu na úroveň 0,5 % a o pol roka neskôr, teda v novembri, až na úroveň 0,25 %.
"Takto nízko úrokové sadzby v eurozóne nikdy predtým neboli. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu," zhodnotila analytička Poštovej banky Eva Sadovská v najnovšom ekonomickom týždenníku banky.
Zníženie základného úroku sa tak podpísalo pod lacnejšie požičiavanie bánk medzi sebou, lacnejšie sa však na finančných trhoch financovali aj samotné vlády krajín Európskej únie (EÚ), vrátane SR. Napríklad v júnovej aukcii štátnych dlhopisov požičali investori Slovensku 112 miliónov eur na 10 rokov za menej ako 2,5 %. "Nízke úročenie štátneho dlhu je pozitívne predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí," priblížila Sadovská.
Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si Slováci mohli v roku 2013 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2013 pohyboval v pomerne úzkom pásme, a to na úrovni 1,28 EUR/USD až 1,38 EUR/USD. „Úzkom preto, že v predošlých rokoch bolo rozpätie medzi najsilnejším a najslabším kurzom eura voči doláru výrazne širšie. Napríklad v krízovom roku 2008 až trojnásobne," vysvetlila analytička.
Doplnila, že zaujímavou udalosťou z pohľadu slovenského spotrebiteľa bolo aj novembrové rozhodnutie Českej národnej banky (ČNB) spustiť intervencie voči českej korune. "ČNB začala masívne predávať koruny s cieľom oslabiť kurz domácej meny nad hladinu 27 korún za euro. Pre Slovákov to znamenalo, že zo dňa na deň dostali v banke či zmenárni za každé euro o korunu viac. Opäť sa tak dostala na pretras aj nákupná turistika Slovákov za hranicami,“ pripomenula Sadovská.
Stagnujúce hospodárstvo eurozóny donútilo Európsku centrálnu banku (ECB) konať. Na historicky prvom zasadnutí v Bratislave v máji totiž znížila základnú úrokovú sadzbu na úroveň 0,5 % a o pol roka neskôr, teda v novembri, až na úroveň 0,25 %.
"Takto nízko úrokové sadzby v eurozóne nikdy predtým neboli. Keďže ide o spojené nádoby, nižšia základná sadzba ECB sa premietla aj do nižších úrokových sadzieb na medzibankovom trhu," zhodnotila analytička Poštovej banky Eva Sadovská v najnovšom ekonomickom týždenníku banky.
Zníženie základného úroku sa tak podpísalo pod lacnejšie požičiavanie bánk medzi sebou, lacnejšie sa však na finančných trhoch financovali aj samotné vlády krajín Európskej únie (EÚ), vrátane SR. Napríklad v júnovej aukcii štátnych dlhopisov požičali investori Slovensku 112 miliónov eur na 10 rokov za menej ako 2,5 %. "Nízke úročenie štátneho dlhu je pozitívne predovšetkým pre požičiavajúci si štát, ale nepriamo môže tešiť aj dlžníkov z radov bežných ľudí," priblížila Sadovská.
Úrokové sadzby na hypotekárnych úveroch sa totiž odvíjajú popri iných faktoroch aj od úročenia štátnych dlhopisov. Aj to je dôvod, prečo si Slováci mohli v roku 2013 na bývanie požičať za rekordne nízke úrokové sadzby.
Kurz eura voči doláru sa v priebehu roka 2013 pohyboval v pomerne úzkom pásme, a to na úrovni 1,28 EUR/USD až 1,38 EUR/USD. „Úzkom preto, že v predošlých rokoch bolo rozpätie medzi najsilnejším a najslabším kurzom eura voči doláru výrazne širšie. Napríklad v krízovom roku 2008 až trojnásobne," vysvetlila analytička.
Doplnila, že zaujímavou udalosťou z pohľadu slovenského spotrebiteľa bolo aj novembrové rozhodnutie Českej národnej banky (ČNB) spustiť intervencie voči českej korune. "ČNB začala masívne predávať koruny s cieľom oslabiť kurz domácej meny nad hladinu 27 korún za euro. Pre Slovákov to znamenalo, že zo dňa na deň dostali v banke či zmenárni za každé euro o korunu viac. Opäť sa tak dostala na pretras aj nákupná turistika Slovákov za hranicami,“ pripomenula Sadovská.
