Dlhové problémy Grécka a postoj novej gréckej ľavicovej vlády, ktorá dlho odmietala požadované reformy, vyvolali špekulácie, že Moskva by mohla prísť Aténam na pomoc.
Autor TASR
Ufa 10. júla (TASR) - Grécko nepožiadalo Rusko o finančnú pomoc na prekonanie dlhovej krízy. Vyhlásil dnes ruský prezident Vladimir Putin a zároveň spochybnil postup Európskej únie (EÚ) v gréckej kríze. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Dúfame, že sa krízu podarí v blízkej budúcnosti vyriešiť," povedal Putin novinárom počas summitu transformujúcich sa štátov zo skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) v ruskom meste UFA.
Dlhové problémy Grécka a postoj novej gréckej ľavicovej vlády, ktorá dlho odmietala požadované reformy, vyvolali špekulácie, že Moskva by mohla prísť Aténam na pomoc.
Vzťahy medzi Ruskom a EÚ sa vlani výrazne zhoršili po anexii Krymu a tiež pre podporu ukrajinských separatistov. Západ uvalil na vybrané ruské firmy a jednotlivcov ekonomické sankcie a ruské hospodárstvo sa prepadlo do recesie. Krajne ľavicová grécka vláda svojím odmietavým postojom k požiadavkám Bruselu tak našla v Moskve spojenca.
Putin ani dnes nešetril kritikou na adresu EÚ a bránil gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Na otázky novinárov o pomoci Aténam odpovedal tiež otázkami: "Kde bola Európska komisia, keď sa začali v Grécku hromadiť problémy? A prečo neurobila korekcie hospodárskeho programu predchádzajúcich gréckych vlád?"
Grécke banky sú od 29. jún zatvorené a vláda v Aténach 30. júna nezaplatila Medzinárodnému menovú fondu splátku z úveru. Navyše, 20. júla vyprší splatnosť gréckych dlhopisov za 3,49 miliardy eur, ktoré má v portfóliu Európska centrálna banka.
Grécko tento týždeň požiadalo o tretí záchranný úver vo výške 53,5 miliardy eur a poslalo veriteľom z EÚ, MMF a ECB rozsiahly návrh reforiem. Teraz čaká, či ho akceptujú, alebo odmietnu, čo by znamenalo odchod Grécka z eurozóny.
"Dúfame, že sa krízu podarí v blízkej budúcnosti vyriešiť," povedal Putin novinárom počas summitu transformujúcich sa štátov zo skupiny BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína a Južná Afrika) v ruskom meste UFA.
Dlhové problémy Grécka a postoj novej gréckej ľavicovej vlády, ktorá dlho odmietala požadované reformy, vyvolali špekulácie, že Moskva by mohla prísť Aténam na pomoc.
Vzťahy medzi Ruskom a EÚ sa vlani výrazne zhoršili po anexii Krymu a tiež pre podporu ukrajinských separatistov. Západ uvalil na vybrané ruské firmy a jednotlivcov ekonomické sankcie a ruské hospodárstvo sa prepadlo do recesie. Krajne ľavicová grécka vláda svojím odmietavým postojom k požiadavkám Bruselu tak našla v Moskve spojenca.
Putin ani dnes nešetril kritikou na adresu EÚ a bránil gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Na otázky novinárov o pomoci Aténam odpovedal tiež otázkami: "Kde bola Európska komisia, keď sa začali v Grécku hromadiť problémy? A prečo neurobila korekcie hospodárskeho programu predchádzajúcich gréckych vlád?"
Grécke banky sú od 29. jún zatvorené a vláda v Aténach 30. júna nezaplatila Medzinárodnému menovú fondu splátku z úveru. Navyše, 20. júla vyprší splatnosť gréckych dlhopisov za 3,49 miliardy eur, ktoré má v portfóliu Európska centrálna banka.
Grécko tento týždeň požiadalo o tretí záchranný úver vo výške 53,5 miliardy eur a poslalo veriteľom z EÚ, MMF a ECB rozsiahly návrh reforiem. Teraz čaká, či ho akceptujú, alebo odmietnu, čo by znamenalo odchod Grécka z eurozóny.