Bratislava 4. decembra (TASR) - Ekonomické dôsledky pandémie negatívne pocítilo vo svojich financiách 54 % ľudí. Celkový vplyv bol závislý aj od vytvorenej finančnej rezervy, sektora, v ktorom jednotlivec pracuje, či ekonomického statusu ostatných členov domácnosti. Takmer pätina ľudí dokázala aj v čase pandémie mesačne odložiť vyššiu sumu, najmä vďaka zamestnaniu, obmedzenej spotrebe či ako rezervu na horšie časy. Ľudia využívali najmä bežné či sporiace účty, do popredia sa však dostáva už aj investovanie. Ukazuje to prieskum agentúry IMAS pre Erste Group.

Podľa prieskumu výrazné negatívne vplyvy pandémie na finančnú situáciu pocítilo približne 7 % ľudí, pričom 47 % ľudí pocítilo tento negatívny vplyv mierne. Asi 46 % respondentov označilo, že pandémia nového koronavírusu nemala vplyv na ich finančnú situáciu. Dôležitú rolu v tomto prípade zohráva niekoľko faktorov, ktoré sú rozhodujúce - či mal jednotlivec vytvorenú dostatočnú rezervu na nepriaznivé situácie, v ktorých sektoroch členovia domácnosti pracujú a aká je ich skladba.

Zmena prišla aj v spotrebiteľskom správaní. Ľudia začali oveľa viac nakupovať na internete, kde objem platieb dosahoval rekordné hodnoty v marci tohto roka, keď bol medziročne vyšší o tri štvrtiny a v porovnaní s marcom 2019 dokonca viac než dvojnásobný. Aj pri návštevách obchodov ľudia uprednostňovali viac bezkontaktné platby na úkor hotovosti. Prekvapivo sa darilo aj úsporám Slovákov. Obmedzené možnosti spotreby, tlmená ekonomická aktivita a jej dosah na mzdy mohli mať vplyv aj na úspory jednotlivcov. Zatiaľ čo asi 18 % ľudí označilo, že v čase pandémie usporilo mesačne menšiu sumu než zvyčajne, dve tretiny ľudí dokázali usporiť rovnako a približne 17 % ľudí dokázalo mesačne odložiť viac než pred pandémiou.

V týchto prípadoch išlo najmä o ľudí, ktorí si v čase pandémie našli prácu, ktorí sa obávali dôsledkov pandémie, a preto si radšej vytvárali rezervu, a ktorí pre obmedzenia nemali toľko možností míňať. Spomedzi vekových skupín dokázali viac odložiť najmä mladí ľudia, ktorých situácia však často mohla byť zjednodušená vďaka bývaniu u rodičov. Mladí Slováci totiž opúšťajú rodné hniezdo veľmi neskoro, v priemere až tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo mohlo pomôcť ich finančnej situácii a poskytnúť viac možností peniaze ušetriť.

Takmer dve tretiny respondentov označili, že v budúcnosti plánujú svoje úspory kumulovať na bežnom či sporiacom účte, no do popredia sa čoraz častejšie dostáva investovanie, ktoré ako spôsob sporenia do budúcnosti zvažuje viac než tretina respondentov. Väčšina si stále volí skôr konzervatívne portfólio, pätina ľudí preferuje skôr riskantnejšie investície spojené s potenciálom vyššieho výnosu – ich podiel však v čase rastie. Postupne s rastúcim vekom ochota riskovať klesá, čo je aj pozitívnym vzorcom, keďže niektoré riskantné investície si môžu vyžadovať dlhý investičný horizont, čo pri vysokom veku nemusí korešpondovať s obdobím, keď bude jednotlivec finančné prostriedky potrebovať.