Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov.
Autor TASR
Bratislava 25. júla (TASR) - Vysokoškoláci si odkladajú viac peňazí na budúcnosť, ako ich míňajú na voľný čas a zábavu. Takmer polovicu ich výdavkov však tvoria náklady na stravu a bývanie. Priemerný mesačný príjem vysokoškoláka je na úrovni 273 eur.
Takmer polovica oslovených vysokoškolákov má príjmy z pravidelnej brigády počas roka, rovnako polovica má príjmy len z občasnej brigády. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých ľudí.
"Vzhľadom na vysoké nájmy, predovšetkým vo väčších mestách, a vyššie poplatky na internátoch, míňajú študenti veľkú časť ich financií na bývanie (19 %). Výdavky na potraviny a jedlo (23 %) sú vo všeobecnosti nákladnou položkou slovenských domácností, študentov nevynímajúc. Preto sa snažia privyrobiť si počas celého roka. Zlepšujúce sa podmienky na trhu práce aj im priniesli viac možností na letné brigády," povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Sporenie je tretím najväčším výdavkom (16 %), a to nielen vysokoškolákov, ale celkovo pracujúcich ľudí, ktorí nemajú deti. Rovnako viac peňazí míňajú na voľný čas a zábavu. Podľa Buchlákovej vysokoškoláci čoraz viac myslia na svoju budúcnosť a uprednostňujú sporenie pred výdavkami na zábavu. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov.
Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov. Až 48 % opýtaných stredoškolákov má nepravidelnú brigádu, 33 % brigáduje pravidelne. Ich priemerný mesačný príjem je vo výške 78 eur. Stredoškolákov ešte netrápia problémy s financovaním bývania či stravy. Peniaze najčastejšie míňajú na oblečenie, topánky či zábavu s kamarátmi.
Študenti, ktorí majú záujem privyrobiť si popri štúdiu alebo počas leta na dohodu o brigádnickej práci študentov, nemajú povinnosť platiť poistné, ak si uplatnia výnimku z platenia poistného. Princípom takejto výnimky podľa Sociálnej poisťovne je, že ak ich príjem z tejto dohody nepresiahne 200 eur mesačne, nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia.
Takmer polovica oslovených vysokoškolákov má príjmy z pravidelnej brigády počas roka, rovnako polovica má príjmy len z občasnej brigády. Vyplýva to z prieskumu Slovenskej sporiteľne, v ktorom banka zisťovala finančné správanie detí a mladých ľudí.
"Vzhľadom na vysoké nájmy, predovšetkým vo väčších mestách, a vyššie poplatky na internátoch, míňajú študenti veľkú časť ich financií na bývanie (19 %). Výdavky na potraviny a jedlo (23 %) sú vo všeobecnosti nákladnou položkou slovenských domácností, študentov nevynímajúc. Preto sa snažia privyrobiť si počas celého roka. Zlepšujúce sa podmienky na trhu práce aj im priniesli viac možností na letné brigády," povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Sporenie je tretím najväčším výdavkom (16 %), a to nielen vysokoškolákov, ale celkovo pracujúcich ľudí, ktorí nemajú deti. Rovnako viac peňazí míňajú na voľný čas a zábavu. Podľa Buchlákovej vysokoškoláci čoraz viac myslia na svoju budúcnosť a uprednostňujú sporenie pred výdavkami na zábavu. Mnohí z nich si šetria na vlastné bývanie, nakoľko ak chcú získať hypotéku, musia mať na základe sprísnených opatrení Národnej banky Slovenska našetrenú väčšiu sumu peňazí z vlastných zdrojov.
Brigádovať môžu všetci tí, ktorí skončili povinnú školskú dochádzku a dovŕšili vek 15 rokov. Až 48 % opýtaných stredoškolákov má nepravidelnú brigádu, 33 % brigáduje pravidelne. Ich priemerný mesačný príjem je vo výške 78 eur. Stredoškolákov ešte netrápia problémy s financovaním bývania či stravy. Peniaze najčastejšie míňajú na oblečenie, topánky či zábavu s kamarátmi.
Študenti, ktorí majú záujem privyrobiť si popri štúdiu alebo počas leta na dohodu o brigádnickej práci študentov, nemajú povinnosť platiť poistné, ak si uplatnia výnimku z platenia poistného. Princípom takejto výnimky podľa Sociálnej poisťovne je, že ak ich príjem z tejto dohody nepresiahne 200 eur mesačne, nebudú mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia.