Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slováci začali výraznejšie sporiť a šetria si najrýchlejšie spomedzi celej eurozóny. V porovnaní s minulosťou si svoje úspory intenzívnejšie presúvajú z termínovaných vkladoch na sporiace účty.
Autor TASR
Bratislava 28. októbra (TASR) - Slováci začali výraznejšie sporiť a šetria si najrýchlejšie spomedzi celej eurozóny. V porovnaní s minulosťou si svoje úspory intenzívnejšie presúvajú z termínovaných vkladoch na sporiace účty.
Na konci augusta mali Slováci na účtoch v bankách odložených 29,7 miliardy eur. Teda o takmer desatinu viac ako vlani. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska. Obyvatelia žiadnej inej krajiny z členských štátov eurozóny toto tempo neprekročili. Svoje vklady zhodnocovali v priemere sadzbou 0,1 %, čo bolo tesne nad priemerom eurozóny (0,08 %).
"Ekonomická situácia sa oproti minulým rokom zlepšila. Ľudia toto zlepšenie postupne pretavujú aj do svojich preferencií. Rast reálnych miezd, zlepšenie situácie na trhu práce, ale možno aj nedostatok alternatívnych investičných príležitostí, či konzervatívny prístup slovenských sporiteľov je dôvodom rastu depozít," vysvetľuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Väčšinu peňazí, až 43 % objemu, držali klienti na bežných účtoch. Na konci augusta na nich mali odložených 12,44 miliardy eur. Druhé najobľúbenejšie sú termínované vklady. Na nich mali Slováci odložených 11,49 miliardy eur. Z údajov Národnej banky Slovenska ale vyplýva, že objem prostriedkov na nich medziročne klesá a objem peňazí na sporiacich produktoch naopak rastie.
"Tento trend sme zaznamenali aj v ČSOB. Záujem o sporiace produkty dokonca prekonal záujem o termínované vklady. Môže to súvisieť s tým, že klienti chcú mať v období nízkych sadzieb peniaze rýchlejšie k dispozícii pre prípad zmeny produktu s vyššou sadzbou," vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.
Podľa Jamborovej úročenie nie je jediným motivátorom v sporení. Pravidelné sporenie zlepšuje finančnú disciplínu klienta, a peniaze ktoré by možno minul na zbytočnosti, si tak radšej odloží. Sporenie si v banke je zároveň bezpečnejší spôsob odkladania si peňazí, ako držanie väčšej hotovosti doma.
Z údajov ČSOB tiež vyplýva, že ženy si sporia o niečo častejšie (51 %) ako muži (49 %), avšak v nižších objemoch. Priemerný zostatok na ich sporiacom produkte mužov je o 4 % vyšší ako v prípade žien. Platí však, že výška priemerného vkladu je v oboch prípadoch rovnaká a dosahuje 252 eur. Pri pohľade na rozloženie v regiónoch, najviac si sporia obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja.
Na konci augusta mali Slováci na účtoch v bankách odložených 29,7 miliardy eur. Teda o takmer desatinu viac ako vlani. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska. Obyvatelia žiadnej inej krajiny z členských štátov eurozóny toto tempo neprekročili. Svoje vklady zhodnocovali v priemere sadzbou 0,1 %, čo bolo tesne nad priemerom eurozóny (0,08 %).
"Ekonomická situácia sa oproti minulým rokom zlepšila. Ľudia toto zlepšenie postupne pretavujú aj do svojich preferencií. Rast reálnych miezd, zlepšenie situácie na trhu práce, ale možno aj nedostatok alternatívnych investičných príležitostí, či konzervatívny prístup slovenských sporiteľov je dôvodom rastu depozít," vysvetľuje hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.
Väčšinu peňazí, až 43 % objemu, držali klienti na bežných účtoch. Na konci augusta na nich mali odložených 12,44 miliardy eur. Druhé najobľúbenejšie sú termínované vklady. Na nich mali Slováci odložených 11,49 miliardy eur. Z údajov Národnej banky Slovenska ale vyplýva, že objem prostriedkov na nich medziročne klesá a objem peňazí na sporiacich produktoch naopak rastie.
"Tento trend sme zaznamenali aj v ČSOB. Záujem o sporiace produkty dokonca prekonal záujem o termínované vklady. Môže to súvisieť s tým, že klienti chcú mať v období nízkych sadzieb peniaze rýchlejšie k dispozícii pre prípad zmeny produktu s vyššou sadzbou," vysvetľuje hovorkyňa ČSOB Anna Jamborová.
Podľa Jamborovej úročenie nie je jediným motivátorom v sporení. Pravidelné sporenie zlepšuje finančnú disciplínu klienta, a peniaze ktoré by možno minul na zbytočnosti, si tak radšej odloží. Sporenie si v banke je zároveň bezpečnejší spôsob odkladania si peňazí, ako držanie väčšej hotovosti doma.
Z údajov ČSOB tiež vyplýva, že ženy si sporia o niečo častejšie (51 %) ako muži (49 %), avšak v nižších objemoch. Priemerný zostatok na ich sporiacom produkte mužov je o 4 % vyšší ako v prípade žien. Platí však, že výška priemerného vkladu je v oboch prípadoch rovnaká a dosahuje 252 eur. Pri pohľade na rozloženie v regiónoch, najviac si sporia obyvatelia Bratislavského a Žilinského kraja.
