Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kabinet kancelárky Angely Merkelovej plánuje schváliť 17. júna druhý dodatočný rozpočet na financovanie opatrení na podporu najväčšej európskej ekonomiky.
Autor TASR
Berlín 10. júna (TASR) – Nemecký minister financií Olaf Scholz uvažuje o ďalšej pôžičke až do výšky 50 miliárd eur na financovanie balíka stimulov na podporu ekonomiky. Uviedol to nemenovaný nemecký predstaviteľ oboznámený so situáciou.
Plán na ďalšie zvýšenie dlhu podčiarkuje výrazný posun Nemecka, bývalého európskeho "šampióna" úsporných opatrení, v otázke štátneho dlhu. Berlín je tak po rokoch rozpočtových prebytkov pripravený vziať si najvyššie pôžičky v rámci eurozóny na boj s dôsledkami pandémie nového koronavírusu.
Kabinet kancelárky Angely Merkelovej plánuje schváliť 17. júna druhý dodatočný rozpočet na financovanie opatrení na podporu najväčšej európskej ekonomiky, uviedol zdroj z vlády pod podmienkou zachovania anonymity.
Aj ďalší zdroj oboznámený s rozpočtovými plánmi povedal, že kabinet chce na budúcu stredu (17. 6.) schváliť dodatočný rozpočet. A dodal, že ministerstvo financií uvažuje o emisii väčšieho dlhu než 25 až 30 miliárd eur, ako sa pôvodne predpokladalo.
Oba zdroje uviedli, že ministerstvo financií chce mať väčšie finančné rezervy, aby mohlo lepšie reagovať na neočakávané udalosti v druhej polovici roka.
Ďalšia pôžička až do výšky 50 miliárd eur by šla nad rámec dodatočného rozpočtu financovaného z dlhov Berlína v hodnote 156 miliárd eur, ktorý bol schválený v marci.
To bude znamenať, že nové čisté pôžičky vlády by mohli tento rok prekročiť 200 miliárd eur, čo zodpovedá zhruba 6 % produkcie nemeckej ekonomiky.
Okrem toho vláda v marci vydala povolenie na emisiu dlhu až do výšky 100 miliárd eur pre svoj fond hospodárskej stability, ktorý môže priamo preberať podiely vo firmách. A o ďalších 100 miliárd eur môže zvýšiť objem úverov pre firmy, ktoré zápasia s dôsledkami pandémie, rozvojová banka KfW. Hovorca ministerstva financií odmietol komentovať presnú výšku dodatočného dlhu.
Nemecká vláda predpovedá, že pomer dlhu k hrubému domácemu produktu Nemecka v tomto roku vyskočí na viac ako 75 % HDP z úrovne tesne pod hranicou 60 % HDP v roku 2019. Podobný skok vo výške nemeckého dlhu nebol zaznamenaný od masívneho balíka stimulov počas globálnej finančnej a hospodárskej krízy pred viac ako desiatimi rokmi.
Plán na ďalšie zvýšenie dlhu podčiarkuje výrazný posun Nemecka, bývalého európskeho "šampióna" úsporných opatrení, v otázke štátneho dlhu. Berlín je tak po rokoch rozpočtových prebytkov pripravený vziať si najvyššie pôžičky v rámci eurozóny na boj s dôsledkami pandémie nového koronavírusu.
Kabinet kancelárky Angely Merkelovej plánuje schváliť 17. júna druhý dodatočný rozpočet na financovanie opatrení na podporu najväčšej európskej ekonomiky, uviedol zdroj z vlády pod podmienkou zachovania anonymity.
Aj ďalší zdroj oboznámený s rozpočtovými plánmi povedal, že kabinet chce na budúcu stredu (17. 6.) schváliť dodatočný rozpočet. A dodal, že ministerstvo financií uvažuje o emisii väčšieho dlhu než 25 až 30 miliárd eur, ako sa pôvodne predpokladalo.
Oba zdroje uviedli, že ministerstvo financií chce mať väčšie finančné rezervy, aby mohlo lepšie reagovať na neočakávané udalosti v druhej polovici roka.
Ďalšia pôžička až do výšky 50 miliárd eur by šla nad rámec dodatočného rozpočtu financovaného z dlhov Berlína v hodnote 156 miliárd eur, ktorý bol schválený v marci.
To bude znamenať, že nové čisté pôžičky vlády by mohli tento rok prekročiť 200 miliárd eur, čo zodpovedá zhruba 6 % produkcie nemeckej ekonomiky.
Okrem toho vláda v marci vydala povolenie na emisiu dlhu až do výšky 100 miliárd eur pre svoj fond hospodárskej stability, ktorý môže priamo preberať podiely vo firmách. A o ďalších 100 miliárd eur môže zvýšiť objem úverov pre firmy, ktoré zápasia s dôsledkami pandémie, rozvojová banka KfW. Hovorca ministerstva financií odmietol komentovať presnú výšku dodatočného dlhu.
Nemecká vláda predpovedá, že pomer dlhu k hrubému domácemu produktu Nemecka v tomto roku vyskočí na viac ako 75 % HDP z úrovne tesne pod hranicou 60 % HDP v roku 2019. Podobný skok vo výške nemeckého dlhu nebol zaznamenaný od masívneho balíka stimulov počas globálnej finančnej a hospodárskej krízy pred viac ako desiatimi rokmi.
