Bratislava 14. augusta (TASR) - Slovenská ekonomika si v druhom štvrťroku polepšila podobne ako priemer Európskej únie (EÚ). Brzdil ju priemysel a stavebníctvo, pomohli jej naopak služby. Jej vývoj je v súlade s očakávaniami prognózy Ministerstva financií (MF) SR a smeruje k celoročnému rastu nad 2 %. V komentári k údajom zverejneným v stredu Štatistickým úradom (ŠÚ) SR to konštatovali analytici Inštitútu finančnej politiky (IFP) rezortu financií.

Hrubý domáci produkt (HDP) Slovenska vzrástol medzikvartálne o 0,4 %. Pod spomalenie oproti prvému štvrťroku, kedy ekonomika rástla o 0,7 %, sa podľa nich podpísali pravdepodobne vyššie dovozy. "Prílev automobilových medziproduktov naznačuje potenciálne oživenie ekonomickej aktivity v druhom polroku. Spotrebné výdavky sa vyvíjajú podľa predpokladov, mesačné údaje o maloobchode ukazujú od začiatku roka pomerne stabilný medziročný rast," zhodnotili analytici s tým, že ekonomike bude v tomto roku pomáhať spustenie mnohých projektov z plánu obnovy.

Pripomenuli, že HDP eurozóny vzrástol v druhom štvrťroku podobne ako na Slovensku, medzikvartálne o 0,3 %. Ekonomiky orientované na služby dosahovali lepšie výsledky, zatiaľ čo tie priemyselné čelili slabšiemu dopytu. Nepriaznivý vývoj priemyselných ekonomík dopomohol podľa ekonómov k pretrvávajúcemu poklesu v priemysle SR. Ten od pandémie dopláca na energetickú krízu, vysoké úrokové sadzby, ale aj stratu konkurencieschopnosti.

Na druhej strane, oživenie spotreby domácností generovalo pracovné miesta v službách ako informácie a komunikácia, vedecké a technické činnosti, administratívne a podporné služby. "Tento vývoj korešponduje s dlhodobým trendom. V poslednom desaťročí zaznamenávame zmenu v štruktúre zamestnanosti od priemyslu a služieb ako obchod, doprava, skladovanie a gastro k vyššie kvalifikovaným službám," priblížili.

Zamestnanosť na Slovensku v druhom kvartáli stagnovala, medziročne si však pohoršila najviac za uplynulé tri roky, keď klesla o 0,3 %. "Ani zahraniční pracovníci nedokázali vykompenzovať straty zamestnaných pre odchody do predčasného dôchodku. Bez nich by však bol medziročný pokles trojnásobný," zdôraznili analytici IFP.

Pre odchody do predčasného dôchodku mohlo podľa nich z trhu práce za rok a pol odísť takmer 60.000 ľudí. Zvýšený záujem o predčasný dôchodok je dôsledkom zmiernenia podmienok pre jeho získanie a metódy výpočtu nových penzií, ktorá v období vysokej inflácie prináša vysoké dôchodky, vysvetlili. "Predpokladáme, že bez týchto faktorov by strata pracujúcich pre odchody do predčasných dôchodkov bola približne len polovičná," doplnili ekonómovia.