Bratislava 3. januára (TASR) – V efektívnom boji s daňovými podvodmi na Slovensku dnes finančnej správe (FS) bráni aj zlučovanie firiem. Reagovať na tento problém chce v pripravovanom akčnom pláne na najbližšie dva roky, ktorý počíta so zmenou súčasných podmienok ich zániku bez likvidácie. Schválený by mal byť do konca februára.

Generálna riaditeľka sekcie daňovej Lenka Wittenbergerová pripomenula, že FS už v roku 2012 v prvom akčnom pláne iniciovala určité obmedzenie prevádzania spoločností. Dochádza k tomu totiž často na osobu iného konateľa, ktorý väčšinou nie je kontaktný, alebo nemá vedomosť o podnikaní, nepozná históriu firmy a nevie predložiť potrebné doklady.

Od 1. januára 2013 sa tak pri prevode väčšinového podielu začal vyžadovať súhlas správcu dane. Firma nemôže mať žiadny nedoplatok nad 170 eur, a to ten, kto podiel prevádza, ani jeho nadobúdateľ. S ministerstvom spravodlivosti a obchodnými súdmi sa FS vtedy nedohodla, že by sa obmedzenia týkali aj samotného zániku firiem bez likvidácie, teda splynutím alebo zlúčením.

„A to z rôznych dôvodov. Typickým je to, že by išlo o veľmi výrazné obmedzenie podnikania ako takého. Prvá fáza sa týkala len väčšinových podielov a netýkala sa zahraničných osôb,“ priblížila Wittenbergerová.

V novom akčnom pláne budú opatrenia pokračovať a upravia zániky firiem bez likvidácie. V praxi sa totiž podľa šéfky daňovej sekcie deje to, že vo chvíli, keď daniari začnú kontrolu, alebo odošlú oznámenie o jej konaní, firma zanikne bez ich vedomia a možnosti zasiahnuť. S novou spoločnosťou prichádza zväčša aj nový konateľ.

„Nevieme sa dopátrať k dokladom, veľmi ťažko sa vieme dopátrať k akejkoľvek odpovedi na otázky týkajúce sa fakturácie, dodávok tovaru, čohokoľvek. Buď sa teda uchýlime k dani podľa pomôcok, keďže firma napríklad vôbec nekomunikuje, alebo veľmi ťažko dokazujeme inými dôkazmi z bánk, alebo od iných štátnych orgánov, ako sa vôbec tie obchody udiali,“ opísala Wittenbergerová.

V spolupráci s rezortom spravodlivosti tak chce FS zlučovanie firiem nejakým spôsobom regulovať. Napríklad tak, že by do toho mohol zasiahnuť registrový súd, ktorý by so zánikom nesúhlasil. Diskutujú tiež o tom, že by sa toto zlúčenie či splynutie zverejňovalo vopred, tak, ako sa to deje v prípade zánikov ex offo, teda zrušenia súdom.

„Máme problém aj s cezhraničnými zlúčeniami. Dnes sa v obchodnom registri tieto zlúčenia zapisujú s určitým časovým oneskorením. Pokiaľ nástupníckou spoločnosťou je zahraničný subjekt, nemáme žiadnu možnosť ďalej pokračovať, v tej chvíli musíme všetky naše rozbehnuté konania ukončiť,“ upozornila Wittenbergerová.

Finančná správa hovorí tiež o elektronickej archivácii alebo inej forme uchovávania účtovníctva, ku ktorej by sa vedela dostať. Dnes sa totiž firma v dôsledku zániku neobjavuje v zozname dlžníkov a všade je evidovaný jej nástupca. Pôvodný konateľ sa tak zbavuje trestnej zodpovednosti.

Za posledné obdobie eviduje FS 12.000 firiem, ktoré zanikli bez likvidácie formou zlúčenia a splynutia, pričom nástupníckych spoločností bolo 5500. Jedna firma zlúčila najviac 107 spoločností. Štatutárov zo zaniknutých firiem bolo takmer 10.000 a v približne 14.000 spoločnostiach sa aktuálne vyskytujú štatutári zo zaniknutých firiem.