New York/Frankfurt nad Mohanom 21. mája (TASR) - Čoraz viac nových spoločností sa angažuje v bankovom sektore. Pomocou inovatívnych technológií chcú zmodernizovať tradičný spôsob podnikania a bankám odlákať klientov. Tieto firmy majú na kapitálových trhoch vysokú hodnotu, no pohľad na niektorých pionierov finančno-technologickej scény v USA vyvoláva obavy. Investori a klienti by si mali dávať pozor, keďže podnikateľské modely nie sú vždy seriózne. Informovala o tom agentúra DPA.

"Vo svete medzičasom pracuje viac než 5000 nových finančno-technologických firiem," odhaduje odborník na technológie a inovácie ekonomickej univerzity Insead Serguei Netessine. Každý mesiac pribúdajú noví hráči a investori ich zahŕňajú peniazmi. Podľa Netessineho zhruba 50 finančno-technologických firiem (fintechs) má hodnotu vyše miliardy dolárov (893,1 milióna eur).

Preverovanie bonity či investičné tipy majú zabezpečovať softvérové algoritmy a postupne nahradiť bankárov, znížiť náklady a urýchliť procesy. Technológie majú priniesť pokrok a klientom ušetriť nepríjemnosti, napríklad vo forme poplatkov za výber hotovosti z bankomatov či za kúpu cenných papierov.

Aj samotný bankový sektor v Nemecku medzičasom rozpoznal, že fintechs ho zasiahli na boľavom mieste. Mnohé inštitúcie na tento trend zareagovali, nemecká burza Deutsche Börse vytvorila centrum pre fintechs a spolková krajina Hessensko chce tieto spoločnosti usídliť v okolí Frankfurtu nad Mohanom. Súkromná univerzita Frankfurt School of Finance dokonca otvorila študijné smery zamerané práve na finančné technológie.

V USA zas Silicon Valley začína konkurovať Wall Street a bývalý manažér Deutsche Bank Anshu Jain začal nedávno pracovať pre sanfranciskú spoločnosť SoFi. Väčšina nemeckých firiem je ešte len na začiatku, ale niektoré pokročili. A tak má skupina internetových maklérov Flatex na burze hodnotu zhruba 240 miliónov eur, kým Wirecard, ktorá sa zaoberá zúčtovaním elektronických platieb, až 5 miliárd eur. Hoci finančné technológie vyvolávajú eufóriu, garantovať úspech nedokážu. Dokazuje to celý rad medializovaných prípadov v USA. O riziku sa na vlastnej koži presvedčili investori spoločnosti LendingClub zo San Francisca, ktorá sprostredkúva úvery medzi súkromnými klientmi. Ešte pri uvedení firmy na burzu v roku 2014 chcel jej šéf Renaud Laplanche zmeniť celý bankový systém. Medzičasom sa tento pionier v oblasti sprostredkovania úverov nachádza vo voľnom páde a jeho akcie spadli z vyše 24 USD na menej než štyri.

Laplanche musel odstúpiť, keď verejne priznal, že LendingClub sa pre podozrenie z pochybných praktík dostal do zameriavača amerického ministerstva spravodlivosti. Hlavným dôvodom boli lajdácke metódy pri predaji úverových balíkov spojených s cennými papiermi na Wall Street. Renomované banky presne takýmito manévrami priviedli v roku 2008 finančný systém na pokraj priepasti.

Pád LendingClubu vrhá tieň na celý model, v rámci ktorého sa na internete spájajú žiadatelia o úvery a sporitelia. Povestné heslo "kto vysoko lieta, nízko padá" pocítila aj spoločnosť Zenefits, ktorá pomocou inovatívneho softvéru chcela priniesť revolúciu na poisťovací trh. Spočiatku mala trhovú hodnotu 4,5 miliardy USD, v súčasnosti má problémy. Tie vznikli po tom, čo sa zistilo, že spoločnosť vo viacerých amerických štátoch podnikala bez platných licencií.