Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
S účinnosťou od 1. januára 2019 bol zavedený inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov. Príspevok je vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne.
Autor TASR
Bratislava 10. októbra (TASR) – Povinnosť poskytnúť príspevok na rekreáciu, teda rekreačný poukaz, sa má rozšíriť na všetkých zamestnávateľov. Nárok na tento príspevok tak má mať každý zamestnanec, ktorý vo firme odpracoval najmenej 24 mesiacov. Nemal by sa pritom brať ohľad na počet zamestnancov. Novelu Zákonníka práce z dielne poslancov SNS vo štvrtok odobril parlamentný finančný výbor.
S účinnosťou od 1. januára 2019 bol zavedený inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov. Príspevok je vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú v súčasnosti len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej je možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná. Túto podmienku chcú národniari zmeniť.
Poslanci uvádzajú, že zaznamenali záujem o využitie príspevku na rekreáciu aj u tých zamestnancov, ktorým ho ich zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť, a vnímajú vzniknutú nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami na základe počtu zamestnancov vo firme. Podmienka odpracovaných rokov u zamestnávateľa by mala zostať zachovaná.
Účinnosť návrhu zákona navrhujú poslanci od 1. januára 2021. Dôvodom sú finančné dosahy tohto rozšírenia a poskytnutie dostatočnej časovej prípravy zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov.
Poslanec OĽaNO Eduard Heger sa na výbore zaujímal, či majú poslanci SNS vyčíslený vplyv tejto zmeny na malých podnikateľov. "To je záťaž pre podnikateľov, práve pre tých malých, firiem od nula do 49 zamestnancov je najviac. Sú zavalené enormnou byrokraciou a zvýšenými nákladmi. Toto je forma vynútenej odmeny, lebo zamestnávateľ nemôže povedať na príspevok nie," podotkol Heger s tým, že sa prijíma nejaké opatrenie bez toho, aby bol vyčíslený dosah. Podľa neho mali byť poukazy zavedené na dobrovoľnej báze.
Podobný názor má aj poslanec SaS Marián Viskupič. "Ide aj o byrokratické náklady zákona. Firma sa buď rozhodne, že toto bude robiť s vlastnými nákladmi sama, alebo to urobí externá firma, ktorá zaťaží poskytovateľa ubytovania," upozornil na praktiky v praxi Viskupič.
Poslanec SNS Radovan Baláž však oponoval, že sa nedá vyčísliť vplyv, pretože tento príspevok je na požiadanie zamestnanca. "Ten prvotný návrh, ktorý bol pred rokom, počítal s tým, že príspevok bude platiť na všetkých zamestnávateľov. Tí sú logicky proti," podotkol Baláž. Tiež upozornil na to, že firmy mali dostatok času, aby sa na toto opatrenie pripravili. "Z doterajšej praxe by sme nenašli lepší spôsob, ako by zamestnanci preukazovali, že na zájazde boli. Je to oslobodené od daní a odvodov, to by mohol byť motivačný faktor pre zamestnávateľov," uviedol v súvislosti s kritikou opozície, že opatrenie prinesie ďalšiu byrokraciu pre firmy.
Predseda výboru Róbert Puci (Smer-SD) je presvedčený o tom, že pri tomto opatrení nepovie ani jeden zamestnanec, že je zlé. "Osobne si myslím, že pozitíva prevládajú nad negatívami," dodal Puci.
S účinnosťou od 1. januára 2019 bol zavedený inštitút príspevku na rekreáciu zamestnancov. Príspevok je vo výške 55 % oprávnených nákladov, maximálne do sumy 275 eur ročne. Povinnosť poskytovať zamestnancom tento príspevok majú v súčasnosti len firmy s viac ako 49 zamestnancami. Pre zamestnávateľov so 49 zamestnancami a menej je možnosť poskytnúť rekreačný poukaz dobrovoľná. Túto podmienku chcú národniari zmeniť.
Poslanci uvádzajú, že zaznamenali záujem o využitie príspevku na rekreáciu aj u tých zamestnancov, ktorým ho ich zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť, a vnímajú vzniknutú nerovnosť medzi jednotlivými zamestnancami na základe počtu zamestnancov vo firme. Podmienka odpracovaných rokov u zamestnávateľa by mala zostať zachovaná.
Účinnosť návrhu zákona navrhujú poslanci od 1. januára 2021. Dôvodom sú finančné dosahy tohto rozšírenia a poskytnutie dostatočnej časovej prípravy zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov.
Poslanec OĽaNO Eduard Heger sa na výbore zaujímal, či majú poslanci SNS vyčíslený vplyv tejto zmeny na malých podnikateľov. "To je záťaž pre podnikateľov, práve pre tých malých, firiem od nula do 49 zamestnancov je najviac. Sú zavalené enormnou byrokraciou a zvýšenými nákladmi. Toto je forma vynútenej odmeny, lebo zamestnávateľ nemôže povedať na príspevok nie," podotkol Heger s tým, že sa prijíma nejaké opatrenie bez toho, aby bol vyčíslený dosah. Podľa neho mali byť poukazy zavedené na dobrovoľnej báze.
Podobný názor má aj poslanec SaS Marián Viskupič. "Ide aj o byrokratické náklady zákona. Firma sa buď rozhodne, že toto bude robiť s vlastnými nákladmi sama, alebo to urobí externá firma, ktorá zaťaží poskytovateľa ubytovania," upozornil na praktiky v praxi Viskupič.
Poslanec SNS Radovan Baláž však oponoval, že sa nedá vyčísliť vplyv, pretože tento príspevok je na požiadanie zamestnanca. "Ten prvotný návrh, ktorý bol pred rokom, počítal s tým, že príspevok bude platiť na všetkých zamestnávateľov. Tí sú logicky proti," podotkol Baláž. Tiež upozornil na to, že firmy mali dostatok času, aby sa na toto opatrenie pripravili. "Z doterajšej praxe by sme nenašli lepší spôsob, ako by zamestnanci preukazovali, že na zájazde boli. Je to oslobodené od daní a odvodov, to by mohol byť motivačný faktor pre zamestnávateľov," uviedol v súvislosti s kritikou opozície, že opatrenie prinesie ďalšiu byrokraciu pre firmy.
Predseda výboru Róbert Puci (Smer-SD) je presvedčený o tom, že pri tomto opatrení nepovie ani jeden zamestnanec, že je zlé. "Osobne si myslím, že pozitíva prevládajú nad negatívami," dodal Puci.
