Bratislava 15. augusta (TASR) - Systém financovania sociálnych služieb na Slovensku sa má od budúceho roka upraviť. Vyplýva to z novely zákona z dielne rezortu práce, ktorou sa má na stredajšom (16.8.) rokovaní zaoberať vláda.

Ministerstvo práce počíta s tým, že prijatím novely zákona o sociálnych službách sa zefektívni systém viaczdrojového financovania, a to vďaka zavedeniu príspevku podľa stupňa odkázanosti pre všetkých zriaďovateľov rovnako. Štát by tak mal z finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu zabezpečiť spolufinancovanie neverejných poskytovateľov sociálnych služieb na lokálnej i regionálnej úrovni a verejných poskytovateľov týchto sociálnych služieb na lokálnej úrovni.

Poskytnutý finančný príspevok bude účelovo viazaný na spolufinancovanie ekonomicky oprávnených nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby. "Takto ustanovený mechanizmus posilní viaczdrojové financovanie sociálnych služieb a prispeje k ich dlhodobej udržateľnosti a dostupnosti, prispeje tiež k podpore zamestnanosti a zamestnateľnosti a riešeniu úrovne odmeňovania zamestnancov v sociálnych službách," predpokladá ministerstvo práce.

Spolufinancovanie sociálnych služieb prostredníctvom rozpočtovej kapitoly ministerstva práce je podľa doterajšej právnej úpravy rozdelené len podľa druhu sociálnej služby a je viazané na počet miest podľa stavu registra poskytovateľov sociálnych služieb. Vo výške finančného príspevku sa nerozlišuje, o akú formu poskytovanej sociálnej služby ide.

Zmeny vo financovaní podľa ministerstva však vytvoria priestor v rozpočtoch samosprávnych orgánov na poskytovanie a zabezpečovanie aj ďalších druhov sociálnych služieb vo verejnom záujme v rámci ich pôsobnosti. Taktiež by sa mal podporiť proces deinštitucionalizácie sociálnych služieb rozvojom sociálnych služieb komunitného charakteru.

Novelou zákona sa má tiež zvýšiť povinný zostatok z príjmu prijímateľa sociálnej služby z doterajšej výšky najmenej 1,4-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu na 1,65-násobok sumy životného minima.

Prijatie novely zákona bude mať negatívny vplyv na štátny rozpočet. V budúcom roku by si mali zmeny zo štátnej kasy vyžiadať 44,7 milióna eur, v roku 2019 by mal vplyv predstavovať 59,2 milióna eur a v roku 2020 majú náklady dosiahnuť 65,9 milióna eur.

K novele zákona malo zopár výhrad Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS), keďže jej prijatie negatívne ovplyvní aj rozpočty samotných miest a obcí. Združenie nemalo výhrady k zrovnoprávneniu poskytovania štátneho príspevku. Zásadne a dlhodobo však odmieta zavedenie povinnosti uhradiť časť nákladov na prevádzku neštátnych sociálnych zariadení z rozpočtu miest a obcí a taktiež nesúhlasí s tvrdením v doložke vplyvov k novele zákona, že zdrojom krytia nárastu výdavkov alebo zníženia príjmov je zvýšenie výnosu z dane z príjmov fyzických osôb.

"Je potrebné, aby sme sa o príspevok, ktorý štát poskytuje na pomoc, podelili s neverejnými poskytovateľmi rovnomerne, teda aby bol odstránený istý diskriminačný prvok a príspevok bol poskytnutý každému rovnako," skonštatoval po pondelňajšom (14.8.) rokovaní tripartity predseda ZMOS-u Jozef Turčány. Na druhej strane sa však podľa jeho slov nedá stopercentne zabezpečiť to, aby bola zo strany mesta a obce naplnená povinnosť úhrady ekonomicky oprávnených nákladov pre neverejných poskytovateľov.

"V mnohých prípadoch nie vždy je občan, ktorý si vyberá sám sociálne zariadenie, viazaný iba na územie svojej obce alebo mesta, alebo regiónu. Tam sa dostávame do istých problémov. Mali by sme sa baviť o tom, aby príspevok štátu bol nediskriminačne vyplácaný každému, a to, čo si obec takpovediac zazmluvní, bolo v jej rukách a ekonomicky oprávnené náklady by mali byť na rozhodovaní niekoho iného," dodal Turčány.