Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Všetky tri ratingové agentúry totiž škandinávskej krajine vzali najvyššiu známku AAA. Premiér vidí problém je v tom, že export je slabý a rast ekonomiky závisí od domáceho dopytu.
Autor TASR
Helsinki 29. októbra (TASR) - Fínsko je (s výnimkou Grécka) jediným štátom eurozóny, ktorý musí stále zavádzať úsporné opatrenia. Všetky tri ratingové agentúry totiž škandinávskej krajine vzali najvyššiu známku AAA. Vláda v Helsinkách tak opäť požiadala obyvateľov, aby si utiahli opasky. V opačnom prípade by mohli ohroziť jej snahu dostať z problémov ekonomiku a zastaviť rastúcu zadlženosť. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Premiér Juha Sipila, ktorý sa vlastným úsilím stal milionárom, vlani zvíťazil vo voľbách vďaka sľubom, že postaví na nohy fínsku ekonomiku. Za kľúč k jej oživeniu považuje export. Ale Fíni v produktivite zaostávajú za susednými Švédmi aj za Nemcami. To znamená, že musia vyprodukovať viac, ale bez toho, aby dostali viac zaplatené. Inak sa im nepodarí zvýšiť konkurencieschopnosť a dobehnúť ostatných.
"Zaostávame za našimi hlavnými konkurentmi," povedal Sipila. "Náš problém je v tom, že export je slabý a rast ekonomiky závisí od domáceho dopytu. A na to, aby sa ekonomika začala zotavovať, potrebujeme, aby sa export znova stal motorom jej rastu," dodal.
Fínsku ekonomiku, presnejšie jej dominantný papierenský priemysel, však tvrdo zasiahla digitalizácia. A ďalší motor hospodárstva, koncern Nokia, zaspal nástup smartfónov a nakoniec musel v roku 2013 predať divíziu mobilných telefónov americkému Microsoftu. Do tretice prišla kríza v Rusku, ktorá negatívne ovplyvnila zahraničný obchod Fínska.
Fínsko pritom závisí od exportu. Ten sa podieľa približne 40 % na jeho hrubom domácom produkte (HDP). Fínsko vykázalo obchodný schodok takmer každý mesiac v tomto roku. Jeho export od decembra 2015 do konca augusta klesol o zhruba 15 %.
Fíni sa už rozlúčili s vyhliadkami na rast platov. Robotníci súhlasili tento rok len s nepatrným zvýšením miezd o 0,4 % a na budúci rok s nulovým rastom. Sipila uviedol, že v ďalšom roku 2018 bude vývoj miezd závisieť od exportných firiem.
Pripomenul, že vláda nemá na situáciu vo firmách žiadny vplyv, ale podľa toho, čo mu povedali ich šéfovia, nebude pre nich problém zvýšiť produktivitu o 5 %.
Sipila tiež vyhlásil, že to, ako si Fíni dokážu v ťažkých časoch utiahnuť opasky, je príkladom pre ostatné štáty. Mnohí jeho kolegovia v eurozóne sú vraj ohromení tým, ako škandinávska krajina zvláda "vnútornú devalváciu".
No nie každého dokázal Sipila presvedčiť, že sa vybral správnou cestou. Niektorí experti vláde vyčítajú, že neinvestuje do budúceho rozvoja fínskeho priemyslu a sústredila sa len na škrty. Ale pre rast exportu je podľa nich potrebné "oživiť" jeho základňu.
Premiér Juha Sipila, ktorý sa vlastným úsilím stal milionárom, vlani zvíťazil vo voľbách vďaka sľubom, že postaví na nohy fínsku ekonomiku. Za kľúč k jej oživeniu považuje export. Ale Fíni v produktivite zaostávajú za susednými Švédmi aj za Nemcami. To znamená, že musia vyprodukovať viac, ale bez toho, aby dostali viac zaplatené. Inak sa im nepodarí zvýšiť konkurencieschopnosť a dobehnúť ostatných.
"Zaostávame za našimi hlavnými konkurentmi," povedal Sipila. "Náš problém je v tom, že export je slabý a rast ekonomiky závisí od domáceho dopytu. A na to, aby sa ekonomika začala zotavovať, potrebujeme, aby sa export znova stal motorom jej rastu," dodal.
Fínsku ekonomiku, presnejšie jej dominantný papierenský priemysel, však tvrdo zasiahla digitalizácia. A ďalší motor hospodárstva, koncern Nokia, zaspal nástup smartfónov a nakoniec musel v roku 2013 predať divíziu mobilných telefónov americkému Microsoftu. Do tretice prišla kríza v Rusku, ktorá negatívne ovplyvnila zahraničný obchod Fínska.
Fínsko pritom závisí od exportu. Ten sa podieľa približne 40 % na jeho hrubom domácom produkte (HDP). Fínsko vykázalo obchodný schodok takmer každý mesiac v tomto roku. Jeho export od decembra 2015 do konca augusta klesol o zhruba 15 %.
Fíni sa už rozlúčili s vyhliadkami na rast platov. Robotníci súhlasili tento rok len s nepatrným zvýšením miezd o 0,4 % a na budúci rok s nulovým rastom. Sipila uviedol, že v ďalšom roku 2018 bude vývoj miezd závisieť od exportných firiem.
Pripomenul, že vláda nemá na situáciu vo firmách žiadny vplyv, ale podľa toho, čo mu povedali ich šéfovia, nebude pre nich problém zvýšiť produktivitu o 5 %.
Sipila tiež vyhlásil, že to, ako si Fíni dokážu v ťažkých časoch utiahnuť opasky, je príkladom pre ostatné štáty. Mnohí jeho kolegovia v eurozóne sú vraj ohromení tým, ako škandinávska krajina zvláda "vnútornú devalváciu".
No nie každého dokázal Sipila presvedčiť, že sa vybral správnou cestou. Niektorí experti vláde vyčítajú, že neinvestuje do budúceho rozvoja fínskeho priemyslu a sústredila sa len na škrty. Ale pre rast exportu je podľa nich potrebné "oživiť" jeho základňu.
