Myšlienkou rozpočtu, ktorý by bol separátny od dlhodobého rozpočtu širšej Európskej únie, sa má zaoberať summit EÚ tento týždeň a podporujú ju Nemecko a Francúzsko.
Autor TASR
Helsinki 15. októbra (TASR) - Fínsko má výhrady voči navrhovanému centralizovanému rozpočtu eurozóny, ktorý má pomôcť jej členským krajinám zápasiacim s krízou. Povedal to v nedeľu fínsky premiér Jyrki Katainen.
Myšlienkou rozpočtu, ktorý by bol separátny od dlhodobého rozpočtu širšej Európskej únie, sa má zaoberať summit EÚ tento týždeň a podporujú ju Nemecko a Francúzsko.
Katainen povedal, že Fínsko, ktoré je známe svojím nekompromisným postojom voči mnohých krízových opatreniam eurozóny, má viaceré obavy z plánovaného rozpočtu.
"Po prvé je tu filozofická otázka: Je správe oddeliť integráciu krajín eurozóny a krajín EÚ, ktoré v nej nie sú? Po druhé, čo by to znamenalo pre rozpočet EÚ, ak by odtiaľ prišli peniaze," povedal Katainen v rozhovore pre rozhlasovú stanicu YLE.
Na otázku, čo si myslí o nedávnom návrhu EÚ, aby krajiny eurozóny spojili krátkodobé financovanie, Katainen povedal, že Fínsko je naďalej proti spoločným obligáciám eurozóny.
Očakáva sa, že Grécko, jedna z krajín v centre krízy, schváli v spolupráci so svojimi veriteľmi nový balík šetriacich opatrení v čase, keď budú v dňoch 18.-19. októbra zasadať na summite v Bruseli šéfovia štátov a vlád EÚ.
Fínsky premiér sa nevyjadril k návrhu poskytnúť Grécku dodatočné dva roky na dosiahnutie zníženia štátneho deficitu. Povedal však, že krajina musí pokračovať v reštriktívnom programe aj keby v krátkom čase dosiahla hospodársky rast.
Katainen sa vyjadril aj k situáciu v Španielsku: "Nemyslím si, že Španielsko bude potrebovať tzv. totálny balík pomoci a tiež si myslím, že jeho vytvorenie by nemuselo byť ani dosiahnuteľné."
Myšlienkou rozpočtu, ktorý by bol separátny od dlhodobého rozpočtu širšej Európskej únie, sa má zaoberať summit EÚ tento týždeň a podporujú ju Nemecko a Francúzsko.
Katainen povedal, že Fínsko, ktoré je známe svojím nekompromisným postojom voči mnohých krízových opatreniam eurozóny, má viaceré obavy z plánovaného rozpočtu.
"Po prvé je tu filozofická otázka: Je správe oddeliť integráciu krajín eurozóny a krajín EÚ, ktoré v nej nie sú? Po druhé, čo by to znamenalo pre rozpočet EÚ, ak by odtiaľ prišli peniaze," povedal Katainen v rozhovore pre rozhlasovú stanicu YLE.
Na otázku, čo si myslí o nedávnom návrhu EÚ, aby krajiny eurozóny spojili krátkodobé financovanie, Katainen povedal, že Fínsko je naďalej proti spoločným obligáciám eurozóny.
Očakáva sa, že Grécko, jedna z krajín v centre krízy, schváli v spolupráci so svojimi veriteľmi nový balík šetriacich opatrení v čase, keď budú v dňoch 18.-19. októbra zasadať na summite v Bruseli šéfovia štátov a vlád EÚ.
Fínsky premiér sa nevyjadril k návrhu poskytnúť Grécku dodatočné dva roky na dosiahnutie zníženia štátneho deficitu. Povedal však, že krajina musí pokračovať v reštriktívnom programe aj keby v krátkom čase dosiahla hospodársky rast.
Katainen sa vyjadril aj k situáciu v Španielsku: "Nemyslím si, že Španielsko bude potrebovať tzv. totálny balík pomoci a tiež si myslím, že jeho vytvorenie by nemuselo byť ani dosiahnuteľné."