Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát by mal naopak uľaviť zníženou sadzbou dane z príjmov asi 190.000 malým firmám.
Autor TASR
Bratislava 4. októbra (TASR) - Zvýšenie daní z príjmov v rámci schválených konsolidačných opatrení sa týka asi 5400 veľkých podnikov. Štát by mal naopak uľaviť zníženou sadzbou dane z príjmov asi 190.000 malým firmám. Informoval o tom v piatok dátový portál FinStat.
Počet nefinančných podnikov, ktoré za účtovný rok 2023 uložili účtovnú závierku, a ktorých tržby presiahli päť miliónov eur, prevyšuje 5400 spoločností. "Tie na dani z príjmov odviedli spolu 2,57 miliardy eur, čo je 70 % z celkového daňového výnosu, ktorý štátu malo za vlaňajšok zaplatiť dohromady vyše 277.000 nefinančných podnikov," uviedol portál.
Jeho výpočty ukázali, že ak by sa 24-% sadzba dane uplatnila na celkový daňový základ vykázaný za vlaňajšok, nefinančné podniky s tržbami nad päť miliónov eur by zaplatili daň z príjmov prevyšujúcu 2,9 miliardy eur. "Štát by tak získal zhruba o 368 miliónov eur viac," upresnil hlavný analytik FinStatu Pavol Suďa.
Zo spoločností s tržbami nad päť miliónov eur zaplatili vlani najviac daní z príjmov podniky vo výrobe, distribúcii, predaji a prenose elektrickej energie. Spolu takmer 20 %. Druhé v poradí podľa portálu boli firmy v automobilom priemysle, ktorých podiel dosiahol skoro 12 %. Na treťom mieste sa vlani umiestnila rafinácia ropy s podielom 5,2 %.
Portál dodal, že štát má uľaviť firmám so zdaniteľnými príjmami do 100.000 eur, a to zníženou sadzbou dane z príjmov na desať percent. Týka sa to asi 190.000 spoločností, ktorých individuálne tržby vlani nepresiahli 100.000 eur, a ktoré vtedy na dani z príjmov zaplatili spolu asi viac ako 167 miliónov eur.
"Ak by sa na ich základ dane aplikovala nová desaťpercentná sadzba, zaplatili by štátu na dani z príjmov zhruba o 40 % menej, teda ani nie 100 miliónov eur," uzavrel Suďa.
Počet nefinančných podnikov, ktoré za účtovný rok 2023 uložili účtovnú závierku, a ktorých tržby presiahli päť miliónov eur, prevyšuje 5400 spoločností. "Tie na dani z príjmov odviedli spolu 2,57 miliardy eur, čo je 70 % z celkového daňového výnosu, ktorý štátu malo za vlaňajšok zaplatiť dohromady vyše 277.000 nefinančných podnikov," uviedol portál.
Jeho výpočty ukázali, že ak by sa 24-% sadzba dane uplatnila na celkový daňový základ vykázaný za vlaňajšok, nefinančné podniky s tržbami nad päť miliónov eur by zaplatili daň z príjmov prevyšujúcu 2,9 miliardy eur. "Štát by tak získal zhruba o 368 miliónov eur viac," upresnil hlavný analytik FinStatu Pavol Suďa.
Zo spoločností s tržbami nad päť miliónov eur zaplatili vlani najviac daní z príjmov podniky vo výrobe, distribúcii, predaji a prenose elektrickej energie. Spolu takmer 20 %. Druhé v poradí podľa portálu boli firmy v automobilom priemysle, ktorých podiel dosiahol skoro 12 %. Na treťom mieste sa vlani umiestnila rafinácia ropy s podielom 5,2 %.
Portál dodal, že štát má uľaviť firmám so zdaniteľnými príjmami do 100.000 eur, a to zníženou sadzbou dane z príjmov na desať percent. Týka sa to asi 190.000 spoločností, ktorých individuálne tržby vlani nepresiahli 100.000 eur, a ktoré vtedy na dani z príjmov zaplatili spolu asi viac ako 167 miliónov eur.
"Ak by sa na ich základ dane aplikovala nová desaťpercentná sadzba, zaplatili by štátu na dani z príjmov zhruba o 40 % menej, teda ani nie 100 miliónov eur," uzavrel Suďa.
