Sú totiž pre firmu veľmi dôležitým zdrojom inovatívneho a kreatívneho potenciálu.
Autor TASR
Bratislava 31. augusta (TASR) - V roku 2050 bude priemerný vek v západnej Európe 47 rokov a v Japonsku 54 rokov. Podľa OSN pôjde o jednu z najväčších výziev 21. storočia. Starnutie populácie však môže byť pre firmy výhodné, podmienkou je mať dobrú stratégiu, upozorňuje štúdia poradenskej spoločnosti Roland Berger.
"Veľa firiem sa bojí, že najímanie starších ľudí zvýši ich náklady a zníži produktivitu," pripúšťa Constantin Kinský z Roland Berger. Starší zamestnanci sú však podľa neho veľmi dôležitým zdrojom inovatívneho a kreatívneho potenciálu. "Pokiaľ uvažujete o založení firmy, sú skúsení ľudia často úspešnejší ako ich mladší kolegovia," pripomína. Odkazuje pritom na rebríček najrýchlejšie rastúcich technologických spoločností časopisu Forbes z roku 2013. Z prvej desiatky bolo päť založených ľuďmi vo veku 35 až 49 rokov, iba tri založili ľudia mladší ako 30 rokov.
Aby sa zabránilo strate kreatívneho a inovatívneho potenciálu starších zamestnancov, musia firmy zásadne zmeniť svoje stratégie. Pri získavaní nových zamestnancov by mali rozšíriť svoj záber o starších pracovníkov, mladé ženy a imigrantov. V týchto skupinách je veľa kvalitných a vzdelaných pracovníkov, ktorým však v práci môžu brániť rôzne obmedzenia.
Kľúčové je aj vytvárať vekovo rôznorodé tímy. Pokiaľ starší a mladší zamestnanci pracujú spolu, môžu lepšie zdieľať svoje silné stránky a zaistiť do budúcnosti firemné know-how. Je to výhoda aj vo chvíli, keď starší zamestnanec opúšťa firmu. Vedomosti, ktoré odovzdal mladším kolegom, tak nebudú jeho odchodom pre firmu stratené.
Rovnako dôležité je zvyšovať flexibilitu pracovných podmienok. "Starnúca populácia núti firmy k prehodnoteniu. Striktné hierarchie a postupové rebríčky musia byť nahradené pružnejšími štruktúrami a príležitosťami pre rozvoj. Príkladom môže byť striedanie pracovných miest a povyšovanie bez ohľadu na vek," doplnil Kinský.
"Veľa firiem sa bojí, že najímanie starších ľudí zvýši ich náklady a zníži produktivitu," pripúšťa Constantin Kinský z Roland Berger. Starší zamestnanci sú však podľa neho veľmi dôležitým zdrojom inovatívneho a kreatívneho potenciálu. "Pokiaľ uvažujete o založení firmy, sú skúsení ľudia často úspešnejší ako ich mladší kolegovia," pripomína. Odkazuje pritom na rebríček najrýchlejšie rastúcich technologických spoločností časopisu Forbes z roku 2013. Z prvej desiatky bolo päť založených ľuďmi vo veku 35 až 49 rokov, iba tri založili ľudia mladší ako 30 rokov.
Aby sa zabránilo strate kreatívneho a inovatívneho potenciálu starších zamestnancov, musia firmy zásadne zmeniť svoje stratégie. Pri získavaní nových zamestnancov by mali rozšíriť svoj záber o starších pracovníkov, mladé ženy a imigrantov. V týchto skupinách je veľa kvalitných a vzdelaných pracovníkov, ktorým však v práci môžu brániť rôzne obmedzenia.
Kľúčové je aj vytvárať vekovo rôznorodé tímy. Pokiaľ starší a mladší zamestnanci pracujú spolu, môžu lepšie zdieľať svoje silné stránky a zaistiť do budúcnosti firemné know-how. Je to výhoda aj vo chvíli, keď starší zamestnanec opúšťa firmu. Vedomosti, ktoré odovzdal mladším kolegom, tak nebudú jeho odchodom pre firmu stratené.
Rovnako dôležité je zvyšovať flexibilitu pracovných podmienok. "Starnúca populácia núti firmy k prehodnoteniu. Striktné hierarchie a postupové rebríčky musia byť nahradené pružnejšími štruktúrami a príležitosťami pre rozvoj. Príkladom môže byť striedanie pracovných miest a povyšovanie bez ohľadu na vek," doplnil Kinský.