Podľa prieskumu horšia situácia firiem na Slovensku spôsobila stagnáciu a čiastočnú redukciu poskytovaných benefitov.
Autor TASR
Bratislava 8. septembra (TASR) – Zhoršujúca sa ekonomická situácia na Slovensku núti slovenské firmy čiastočne siahať zamestnancom na benefity. Najnovší prieskum spoločnosti ING, na ktorom sa zúčastnilo 100 spoločností, totiž ukázal, že rozsah benefitov oproti minulému roku mierne poklesol. Niektoré firmy siahli zamestnancom na benefity vo forme mobilného telefónu, vecných odmien, služobného auta, či príspevkov na kultúru, alebo vzdelávanie.
Podľa prieskumu horšia situácia firiem na Slovensku spôsobila stagnáciu a čiastočnú redukciu poskytovaných benefitov. Väčšia skupina firiem totiž hodnotí svoju situáciu ako zhoršujúcu sa (36 %) a iba jedna pätina firiem pociťuje zlepšenie ekonomickej situácie.
V tomto roku však stále medzi najčastejšie poskytované benefity patria stravné lístky, ktoré podľa prieskumu dáva až 96 % firiem na Slovensku. Do prvej trojky najčastejších benefitov okrem gastrolístkov patrí aj pitný režim a firemný mobil. Aj doplnkové dôchodkové sporenie stále patrí medzi benefity, ktoré zamestnávatelia poskytujú zamestnancom. V ponuke ho má stále vyše 60 % firiem z prieskumu.
"Zamestnávatelia sa tak aj napriek sťaženej ekonomickej situácii stále snažia pomôcť svojim zamestnancom udržať si dobrú životnú úroveň aj v budúcnosti," konštatuje Juraj Dlhopolček, výkonný riaditeľ pre dôchodky a firemný obchod spoločnosti ING. Ako však podotýka, napríklad v Česku dôchodkový benefit vo forme dôchodkového pripoistenia poskytuje väčší počet firiem. "U našich českých susedov existuje legislatívna možnosť odpočtu zo základu dane nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca. A okrem týchto daňových výhod je tu aj štátny príspevok, čo na Slovensku úplne absentuje. No vzhľadom na pripravované legislatívne zmeny v III. pilieri je pravdepodobné, že vďaka daňovej výhode a vyššiemu dopytu po sporení na dôchodok bude postupne rásť motivácia zamestnávateľa ponúkať tento benefit aj u nás," myslí si Dlhopolček.
Podľa výsledkov prieskumu 79 % firiem, ktoré ponúkajú príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, poskytuje tento príspevok všetkým zamestnancom. U tých zamestnávateľov, ktorí príspevok poskytujú len niektorým skupinám, najčastejšie rozhoduje rizikovosť danej pozície alebo status zamestnanca s trvalým pracovným pomerom.
Podľa prieskumu horšia situácia firiem na Slovensku spôsobila stagnáciu a čiastočnú redukciu poskytovaných benefitov. Väčšia skupina firiem totiž hodnotí svoju situáciu ako zhoršujúcu sa (36 %) a iba jedna pätina firiem pociťuje zlepšenie ekonomickej situácie.
V tomto roku však stále medzi najčastejšie poskytované benefity patria stravné lístky, ktoré podľa prieskumu dáva až 96 % firiem na Slovensku. Do prvej trojky najčastejších benefitov okrem gastrolístkov patrí aj pitný režim a firemný mobil. Aj doplnkové dôchodkové sporenie stále patrí medzi benefity, ktoré zamestnávatelia poskytujú zamestnancom. V ponuke ho má stále vyše 60 % firiem z prieskumu.
"Zamestnávatelia sa tak aj napriek sťaženej ekonomickej situácii stále snažia pomôcť svojim zamestnancom udržať si dobrú životnú úroveň aj v budúcnosti," konštatuje Juraj Dlhopolček, výkonný riaditeľ pre dôchodky a firemný obchod spoločnosti ING. Ako však podotýka, napríklad v Česku dôchodkový benefit vo forme dôchodkového pripoistenia poskytuje väčší počet firiem. "U našich českých susedov existuje legislatívna možnosť odpočtu zo základu dane nielen pre zamestnávateľa, ale aj pre zamestnanca. A okrem týchto daňových výhod je tu aj štátny príspevok, čo na Slovensku úplne absentuje. No vzhľadom na pripravované legislatívne zmeny v III. pilieri je pravdepodobné, že vďaka daňovej výhode a vyššiemu dopytu po sporení na dôchodok bude postupne rásť motivácia zamestnávateľa ponúkať tento benefit aj u nás," myslí si Dlhopolček.
Podľa výsledkov prieskumu 79 % firiem, ktoré ponúkajú príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie, poskytuje tento príspevok všetkým zamestnancom. U tých zamestnávateľov, ktorí príspevok poskytujú len niektorým skupinám, najčastejšie rozhoduje rizikovosť danej pozície alebo status zamestnanca s trvalým pracovným pomerom.