Online platforma na prácu s dátami o slovenských firmách Finstat nedávno zverejnila údaje viac ako 110.000 firiem, ktoré publikovali výkazy za minulý rok.
Autor TASR
Bratislava 24. mája (TASR) - Mnoho firiem sa snažilo čeliť vplyvom pandémie ochorenia COVID-19 rýchlym plošným znížením nákladov. To im podľa výsledkov hospodárenia firiem za minulý rok prinieslo veľký nepomer medzi poklesom tržieb a zisku. Podľa konzultanta spoločnosti Expense Reduction Analysts (ERA) Juraja Jančiho spočíva nepomer najmä v tom, že firmy si neudržali pod kontrolou vývoj najmä režijných nákladov. V spoločnosti predpokladajú, že variabilné náklady, ktorých vývoj ide rovnomerne s vývojom tržieb, klesli približne rovnako.
Online platforma na prácu s dátami o slovenských firmách Finstat nedávno zverejnila údaje viac ako 110.000 firiem, ktoré publikovali výkazy za minulý rok. "Celkový objem tržieb za minulý rok vykázal hodnotu približne 74 miliárd eur, čo oproti 81 miliárd eur v roku 2019 predstavuje pokles o 8,6 %, prevádzkový zisk klesol o 9,1 % a čistý zisk až o 18,9 %. To znamená, že skoro každá piata firma sa prepadla zo zisku do straty," spresnil Janči.
Ako vyplýva z údajov ERA, okrem služieb cestovného ruchu, hotelierskych a gastronomických prevádzok boli, pokiaľ ide o prevádzkový zisk, výrazne zasiahnuté súkromné školy a zariadenia pre voľný čas a firmy z chemického priemyslu a výroby plastov. Dané sektory podľa spoločnosti neudržali pod kontrolou vývoj režijných nákladov. Tie nie sú vyvolané priamo výrobou. "Sú to najmä náklady výrobnej, správnej a odbytovej réžie, ako napríklad nájomné a energie, náklady na údržbu a opravy strojov a zariadení, náklady na dopravné prostriedky, IT a telco náklady, bankové poplatky a poistenie, náklady na chod back office a kancelárie, strážna služba, stravovanie a podobne," vysvetľuje Janči.
Počas koronakrízy podľa neho niektoré firmy reagovali skratovo s cieľom rýchlo znížiť akékoľvek náklady. "V záujme dlhodobého podnikania má však väčší zmysel riadená optimalizácia nákladov," podotkol. Kľúčom je nájsť optimálnu cenu dodávaného tovaru alebo služby. Najnižšia cena môže byť skôr rizikom.
"Z dlhodobého hľadiska to nie je víťazstvo nad dodávateľom. Dodávateľ totiž následne hľadá spôsoby, ako nahradiť podhodnotenú cenu, a to buď zlou kvalitou alebo upraveným materiálom, respektíve polovýrobkami, prípadne nie je ochotný sa podeliť o poznatky v prípade inovácií, respektíve vylepšení produktu či služby, viac sa zameria na klientov, s ktorými má lepší vzťah alebo dosahuje vyššiu pridanú hodnotu," dodal.
Online platforma na prácu s dátami o slovenských firmách Finstat nedávno zverejnila údaje viac ako 110.000 firiem, ktoré publikovali výkazy za minulý rok. "Celkový objem tržieb za minulý rok vykázal hodnotu približne 74 miliárd eur, čo oproti 81 miliárd eur v roku 2019 predstavuje pokles o 8,6 %, prevádzkový zisk klesol o 9,1 % a čistý zisk až o 18,9 %. To znamená, že skoro každá piata firma sa prepadla zo zisku do straty," spresnil Janči.
Ako vyplýva z údajov ERA, okrem služieb cestovného ruchu, hotelierskych a gastronomických prevádzok boli, pokiaľ ide o prevádzkový zisk, výrazne zasiahnuté súkromné školy a zariadenia pre voľný čas a firmy z chemického priemyslu a výroby plastov. Dané sektory podľa spoločnosti neudržali pod kontrolou vývoj režijných nákladov. Tie nie sú vyvolané priamo výrobou. "Sú to najmä náklady výrobnej, správnej a odbytovej réžie, ako napríklad nájomné a energie, náklady na údržbu a opravy strojov a zariadení, náklady na dopravné prostriedky, IT a telco náklady, bankové poplatky a poistenie, náklady na chod back office a kancelárie, strážna služba, stravovanie a podobne," vysvetľuje Janči.
Počas koronakrízy podľa neho niektoré firmy reagovali skratovo s cieľom rýchlo znížiť akékoľvek náklady. "V záujme dlhodobého podnikania má však väčší zmysel riadená optimalizácia nákladov," podotkol. Kľúčom je nájsť optimálnu cenu dodávaného tovaru alebo služby. Najnižšia cena môže byť skôr rizikom.
"Z dlhodobého hľadiska to nie je víťazstvo nad dodávateľom. Dodávateľ totiž následne hľadá spôsoby, ako nahradiť podhodnotenú cenu, a to buď zlou kvalitou alebo upraveným materiálom, respektíve polovýrobkami, prípadne nie je ochotný sa podeliť o poznatky v prípade inovácií, respektíve vylepšení produktu či služby, viac sa zameria na klientov, s ktorými má lepší vzťah alebo dosahuje vyššiu pridanú hodnotu," dodal.