Bratislava 2. apríla (TASR) - Obmedzenie výplaty niektorých odmien, úprava pracovných zmien, či znižovanie variabilných zložiek platu. Takýmito spôsobmi aktuálne reagujú firmy na vyššie príplatky za prácu, či na prijatie rekreačných poukazov. Zamestnávatelia tvrdia, že im pre prijaté opatrenia stúpli náklady na pracovnú silu.

Zamestnanci majú vyššie príplatky za nočnú, víkendovú a sviatočnú prácu od mája minulého roka. Od mája tohto roka stúpnu opäť. Zavedenie rekreačných poukazov schválil parlament koncom minulého roka. Niektoré firmy však pristupujú k opatreniam, aby zákonné povinnosti zvládli. "Máme viacero informácií od podnikateľov, najmä z oblasti stavebníctva či gastronómie, ktoré prehodnocujú svoj podnikateľský model vo vzťahu k zamestnanosti. Rovnaké problémy očakávame aj v tých sektoroch, kde je nepretržitá prevádzka, ako aj v oblasti výroby potravín," potvrdil pre TASR výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) Peter Serina.

To, že firmy aktuálne pristupujú k úpravám pre prijaté opatrenia, potvrdila aj Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR i Klub 500. Ministerstvo práce sa k tomu zatiaľ nevyjadrilo. Zamestnancom v niektorých firmách sa upravujú pracovné zmeny, znižuje sa im aj variabilná zložka mzdy. "Mzdový balík nie je nafukovací a firmy musia hľadať úspory, aby mohli naplniť povinnosti zo zákona. Upravujú sa zmeny, znižujú variabilné zložky miezd, a kde je to možné, zamestnanci sú nahradzovaní robotmi. Po zavedení príplatkov výrazne stúpol dopyt po automatizácii výrobných liniek," dopĺňa tajomník RÚZ Martin Hošták.

Na zmeny najcitlivejšie reagujú najmä firmy v chudobnejších regiónoch Slovenska. "Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce náklady a povinnosti, ktoré zamestnávateľom každým rokom pribúdajú, máme obavy, že ak to bude takto pokračovať ďalej, firmy to skutočne nemusia ustáť a môže to znamenať položenie firmy, alebo presun firmy do zahraničia," upozorňuje hovorkyňa AZZZ SR Miriam Špániková.

Problémom však nie sú len príplatky, ale aj rekreačné poukazy. Zamestnanci najmä v chudobnejších firmách si musia dobre zvážiť, či poukaz využijú. Nemusia totiž dostať koncoročnú odmenu, na ktorú nie všetkým zamestnávateľom musia ostať peniaze. "Spoločnosti, ktorých sa dotkla táto povinnosť a zamestnancom poskytovali ďalšie zamestnanecké benefity nad rámec dohodnutého platu, zväčša ponechali rovnakú hodnotu benefitov, ako poskytovali pred schválením tejto povinnosti. Došlo však ku preskupeniu benefitov. Ak mal doteraz zamestnanec nárok na benefit 500 eur ročne a mohol si ľubovoľne vybrať, po novom mu po rozhodnutí uplatniť si rekreačný poukaz ostane na ostatné benefity už len suma 225 eur," priblížila daňová partnerka Grant Thornton Silvia Hallová. Tiež doplnila, že spoločnostiam, ktoré doteraz neposkytovali zamestnancom žiadne benefity nad rámec dohodnutého platu, sa zvýšili celkové náklady za cenu práce. "Ak firmy nemôžu preniesť zvýšené náklady do cien výrobkov, stáva sa ich výroba menej atraktívna a  hľadajú priestor, kde budú optimalizovať rast ceny práce s inými nákladmi, prípadne s iným nastavením výroby. Tieto dopady sú najciteľnejšie práve vo viaczmenných prevádzkach," upozornila Hallová.

Napríklad Klub 500 preto volá po úprave rekreačných poukážok, ale aj príplatkov za prácu. "Čiastočným riešením by mohlo byť prijatie legislatívnej úpravy súbehu mzdových zvýhodnení za prácu v sobotu, v nedeľu a vo sviatok," vysvetlil riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor s tým, že ide o situáciu, ak zamestnanec pracuje v sobotu alebo v nedeľu, pričom ide zároveň o sviatok. "Účelom príplatkov je totiž kompenzácia diskomfortu a nevýhod vyplývajúcich z toho, že zamestnanec pracuje v deň, ktorý je pre väčšinu obyvateľstva dňom pracovného pokoja. Duplicitným priznaním príplatkov sledujúcich totožný účel podľa nás dochádza k neoprávnenému zvýhodneniu týchto zamestnancov, preto by bolo žiaduce zachovať v týchto situáciách len jeden, a to vyšší príplatok," myslí si Gregor. V systéme rekreačných poukážok Klub 500 zase eviduje legislatívne a terminologické nejasnosti a problémy, ktoré komplikujú samotnú realizáciu zákona.

Zamestnávatelia sa tiež obávajú väčších problémov, ak sa rast slovenskej ekonomiky výraznejšie spomalí. "Problémom celej tejto nekoncepčnej hospodárskej aktivity vlády je, že prichádza na vrchole ekonomického cyklu, teda v dobrých časoch, pričom sa argumentuje práve konjunktúrou. Lenže tieto nekoncepčné kroky spôsobujú problémy podnikateľom už v súčasnosti. V prípade, ak príde pokles objednávok, budú pre mnohých likvidačné," dodal Serina.