Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Aby nevznikli závažné dosahy na nízkopríjmové domácnosti, Komisia navrhuje vytvoriť Sociálny fond na ochranu klímy, ktorý bude financovaný práve z nových výnosov emisných povoleniek z budov a dopravy.
Autor TASR
Bratislava 24. júla (TASR) – Balík 13 legislatívnych opatrení Fit for 55 má za cieľ definovať opatrenia, ktoré zaistia zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % oproti roku 1990. Cieľom je zosúladiť ekonomiky členských štátov tak, aby sme do roku 2050 dosiahli uhlíkovú neutralitu a naplnili Európsku zelenú dohodu.
Revízii smernice o energetickej efektívnosti ide o rozšírenie povinnosti obnovovať 3 % budov ročne na všetky verejné budovy, a to do kategórie takmer nulových budov.
Revízia by mala priniesť väčší dôraz na princíp energetickej efektívnosti a tiež väčší dôraz na audity a povinný energetický manažment u väčších neobytných budov. Sektor budov je zodpovedný za 36 % emisií CO2 v Európskej únii.
„Európska komisia si uvedomuje, že pre takéto náročné zvyšovanie ambícií nemôže nechať členské štáty bez prostriedkov na financovanie týchto náročných opatrení a spolu s cieľmi ponúka štedrý balík európskych zdrojov. Je to príležitosť, ktorú máme aj na Slovensku, a je len na nás, ako ju využijeme a či naozaj sektor budov dokážeme v časovom horizonte 10 rokov posunúť na kvalitatívnu úroveň progresívnych krajín," uviedla riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Medzi navrhovanými opatreniami je aj návrh na zaradenie sektora budov a distribúciu cestných palív z dopravy do systému obchodovania s emisiami (EU ETS).
„Predstavený návrh nie je až taký kontroverzný ako pôvodný, o ktorom sa diskutovalo a ku ktorému sme mali aj my výhrady. Stále však platí, že ide o opatrenia, ktoré nie sú vnímané úplne pozitívne. Takáto reforma EU ETS by totiž mohla ohroziť sociálne slabé skupiny obyvateľov," povedal analytik platformy Richard Paksi.
Aby nevznikli závažné dosahy na nízkopríjmové domácnosti, Komisia navrhuje vytvoriť Sociálny fond na ochranu klímy, ktorý bude financovaný práve z nových výnosov emisných povoleniek z budov a dopravy. Tento má vzniknúť od roku 2026.
„Vítame snahu Európskej komisie ošetriť, aby dosahy potrebných opatrení na zraniteľné skupiny boli čo najcitlivejšie. Tieto prostriedky by mohli byť využité na pokračovanie dotačnej schémy na obnovu rodinných domov z plánu obnovy, ktorá sa v roku 2026 skončí. Vítame tiež, že Komisia navrhuje, aby 100 % výnosov z predaja emisných povoleniek malo ísť na klimatické opatrenie oproti aktuálnemu odporúčaniu na úrovni 50 %," dodala Nikodemová.
Revízii smernice o energetickej efektívnosti ide o rozšírenie povinnosti obnovovať 3 % budov ročne na všetky verejné budovy, a to do kategórie takmer nulových budov.
Revízia by mala priniesť väčší dôraz na princíp energetickej efektívnosti a tiež väčší dôraz na audity a povinný energetický manažment u väčších neobytných budov. Sektor budov je zodpovedný za 36 % emisií CO2 v Európskej únii.
„Európska komisia si uvedomuje, že pre takéto náročné zvyšovanie ambícií nemôže nechať členské štáty bez prostriedkov na financovanie týchto náročných opatrení a spolu s cieľmi ponúka štedrý balík európskych zdrojov. Je to príležitosť, ktorú máme aj na Slovensku, a je len na nás, ako ju využijeme a či naozaj sektor budov dokážeme v časovom horizonte 10 rokov posunúť na kvalitatívnu úroveň progresívnych krajín," uviedla riaditeľka platformy Budovy pre budúcnosť Katarína Nikodemová.
Medzi navrhovanými opatreniami je aj návrh na zaradenie sektora budov a distribúciu cestných palív z dopravy do systému obchodovania s emisiami (EU ETS).
„Predstavený návrh nie je až taký kontroverzný ako pôvodný, o ktorom sa diskutovalo a ku ktorému sme mali aj my výhrady. Stále však platí, že ide o opatrenia, ktoré nie sú vnímané úplne pozitívne. Takáto reforma EU ETS by totiž mohla ohroziť sociálne slabé skupiny obyvateľov," povedal analytik platformy Richard Paksi.
Aby nevznikli závažné dosahy na nízkopríjmové domácnosti, Komisia navrhuje vytvoriť Sociálny fond na ochranu klímy, ktorý bude financovaný práve z nových výnosov emisných povoleniek z budov a dopravy. Tento má vzniknúť od roku 2026.
„Vítame snahu Európskej komisie ošetriť, aby dosahy potrebných opatrení na zraniteľné skupiny boli čo najcitlivejšie. Tieto prostriedky by mohli byť využité na pokračovanie dotačnej schémy na obnovu rodinných domov z plánu obnovy, ktorá sa v roku 2026 skončí. Vítame tiež, že Komisia navrhuje, aby 100 % výnosov z predaja emisných povoleniek malo ísť na klimatické opatrenie oproti aktuálnemu odporúčaniu na úrovni 50 %," dodala Nikodemová.
