Podľa Ivan Štefanca je dohoda pre Slovensko jednoznačne výhodná.
Autor TASR
Bratislava 23. júla (TASR) – Fond obnovy a čerpanie zdrojov z neho je agendou pre premiéra. Zhodli sa na tom europoslanci Michal Šimečka a Eugen Jurzyca počas štvrtkovej tlačovej konferencie. Podľa nich to bude zložitý technický aj politický boj a nikto okrem premiéra nemá dostatočnú autoritu tieto procesy koordinovať.
Slovenskí europoslanci dohodu lídrov vítajú, Ivan Štefanec podotkol, že pre Slovensko je dohoda jednoznačne výhodná, je totiž treťou najlepšou krajinou z hľadiska možných príjmov na obyvateľa. „Myslím si, že momentálne je veľkou výzvou pre slovenskú exekutívu, aby sa pripravila na výzvu – čo, kto a ako,“ dodal Štefanec s tým, že veľmi dôležité je povedať, ako tieto zdroje bude Slovensko čerpať.
Europoslanec Robert Hajšel si myslí, že fakt, že lídri dospeli k nejakej dohode, je dobrým znamením aj pre samotné finančné trhy, že Európska únia žije. Kritizuje však okresávanie programov, ktoré mali ambíciu posunúť EÚ dopredu – napríklad digitalizácia či zelená transformácia. Za fér nepovažuje ani odstránenie nástroja na podporu platobnej schopnosti firiem zo samotného fondu obnovy.
Jurzyca tiež upozorňuje, že v celom projekte by sa malo viac hovoriť o reformách zameraných na hospodársky rast. „Rozumiem, že teraz sú in iné témy a že sa veľa hovorí o digitalizácii, o greendeale, o reforormách školstva, zdravotníctva, a tak ďalej – a je to aj legitímne, ale hovorím tiež, že bez reforiem zameraných na hospodársky rast nebude z čoho financovať tie ostatné ciele,“ vysvetlil s tým, že práve preto treba výdavky minúť efektívne. Pritom efektivita sa dá zistiť iba tak, že sa budú merať výsledky jednotlivých projektov.
Európsky parlament (EP) vo štvrtok začal plenárnu schôdzu, rokuje o svojom stanovisku k dohode lídrov členských krajín EÚ. Slovenskí europoslanci tvrdia, že europarlamentu sa mnoho vecí nepáči a je čo na dohode kritizovať a zlepšovať. Ako spresnil Štefanec, výhrady poslancov EP sa týkajú hlavne poklesu prostriedkov vo viacročnom finančnom rámci na vzdelanie, vedu, výskum a obranu oproti tomu, čo parlament navrhoval. EP by tiež chcel jasnejšie definovanie dodržiavania princípov právneho štátu. Myslí si však, že môže dôjsť k posunom v rámci viacročného finančného rámca, ale celková suma ostane podľa neho nezmenená.
Slovenskí europoslanci dohodu lídrov vítajú, Ivan Štefanec podotkol, že pre Slovensko je dohoda jednoznačne výhodná, je totiž treťou najlepšou krajinou z hľadiska možných príjmov na obyvateľa. „Myslím si, že momentálne je veľkou výzvou pre slovenskú exekutívu, aby sa pripravila na výzvu – čo, kto a ako,“ dodal Štefanec s tým, že veľmi dôležité je povedať, ako tieto zdroje bude Slovensko čerpať.
Europoslanec Robert Hajšel si myslí, že fakt, že lídri dospeli k nejakej dohode, je dobrým znamením aj pre samotné finančné trhy, že Európska únia žije. Kritizuje však okresávanie programov, ktoré mali ambíciu posunúť EÚ dopredu – napríklad digitalizácia či zelená transformácia. Za fér nepovažuje ani odstránenie nástroja na podporu platobnej schopnosti firiem zo samotného fondu obnovy.
Jurzyca tiež upozorňuje, že v celom projekte by sa malo viac hovoriť o reformách zameraných na hospodársky rast. „Rozumiem, že teraz sú in iné témy a že sa veľa hovorí o digitalizácii, o greendeale, o reforormách školstva, zdravotníctva, a tak ďalej – a je to aj legitímne, ale hovorím tiež, že bez reforiem zameraných na hospodársky rast nebude z čoho financovať tie ostatné ciele,“ vysvetlil s tým, že práve preto treba výdavky minúť efektívne. Pritom efektivita sa dá zistiť iba tak, že sa budú merať výsledky jednotlivých projektov.
Európsky parlament (EP) vo štvrtok začal plenárnu schôdzu, rokuje o svojom stanovisku k dohode lídrov členských krajín EÚ. Slovenskí europoslanci tvrdia, že europarlamentu sa mnoho vecí nepáči a je čo na dohode kritizovať a zlepšovať. Ako spresnil Štefanec, výhrady poslancov EP sa týkajú hlavne poklesu prostriedkov vo viacročnom finančnom rámci na vzdelanie, vedu, výskum a obranu oproti tomu, čo parlament navrhoval. EP by tiež chcel jasnejšie definovanie dodržiavania princípov právneho štátu. Myslí si však, že môže dôjsť k posunom v rámci viacročného finančného rámca, ale celková suma ostane podľa neho nezmenená.