Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 20. december 2024Meniny má Dagmar
< sekcia Ekonomika

Francúzsko poprelo, že požičia Grécku preklenovací úver do 20. júla

Zľava grécky premiér Alexis Tsipras, predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, francúzsky prezident Francois Hollande a belgický premiér Charles Michel sa rozprávajú počas mimoriadneho summitu lídrov eurozóny v Bruseli 12. júla 2015. Foto: TASR/AP

Ďalšia možnosť zahŕňala vyplatenie zhruba 3,4 miliardy eur zo ziskov, ktoré ECB má z gréckych dlhopisov.

Brusel 13. júla (TASR) - Mimoriadny summit Európskej únie o situácii v Grécku, ktorý sa mal pôvodne konať v túto nedeľu (12.7.), sa nakoniec bude konať v stredu (15.7.), uviedli viaceré diplomatické zdroje počas prebiehajúcich krízových rokovaní lídrov eurozóny v Bruseli. V stredu sa rovnako uskutoční aj ďalšie krízové zasadnutie ministrov financií eurozóny.

Diplomati, ktorí si neželali byť menovaní, rovnako potvrdili, že summit eurozóny, ktorý sa z nedele preklopil do pondelka a ktorý si vyžiadal už viacero separátnych rokovaní medzi gréckym premiérom Alexisom Tsiprasom a lídrami Francúzska, Nemecka a šéfom Európskej rady Donaldom Tuskom, sa neskončí prijatím záverov odporúčajúcich odchod Grécka z eurozóny (Grexit).



Medzitým dva oficiálne zdroje z francúzskej vlády pre agentúru Reuters popreli predošlé správy, že Francúzsko by mohlo poskytnúť Grécku bilaterálnu pôžičku, ktorá by slúžila ako preklenovací úver dovtedy, kým sa Aténam podarí dohodnúť s európskymi partnermi na už treťom programe finančnej záchrany.

Podľa diplomatických zdrojov z EÚ bola bilaterálna pôžička z Paríža jedným z predmetov diskusií s cieľom zaobstarať približne sedem miliárd eur, ktoré Grécko potrebuje do 20. júla, aby mohlo zaplatiť podlžnosti voči Európskej centrálnej banke (ECB) a zabránilo tak riziku, že ECB zastaví úverovú linku pre grécke banky.

Ďalšia možnosť zahŕňala vyplatenie zhruba 3,4 miliardy eur zo ziskov, ktoré ECB má z gréckych dlhopisov a ktoré boli vrátené na účty členských štátov eurozóny, a čerpanie 60 miliárd eur z dočasného eurovalu, čiže z Európskeho nástroja finančnej stability (EFSF), ktorého účelom je poskytovať pôžičky členským štátom eurozóny, ktoré sa ocitli v ťažkostiach.