Paríž 20. apríla (TASR) - Škrty vo verejných výdavkoch a rýchlejší rast ekonomiky by Francúzsku mali pomôcť znížiť rozpočtový deficit a verejný dlh, ktorý je jedným z najväčších v eurozóne. Uviedla to vo štvrtok vláda v Paríži. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Je čas "schladiť" verejné výdavky, povedal novinárom minister financií Bruno Le Maire a dodal, že v hre je "dôveryhodnosť Francúzska".

Rozpočtový deficit Francúzska sa prehĺbil počas pandémie nového koronavírusu, na ktorú vláda zareagovala masívnou podporou spotrebiteľov a priemyslu, a tiež v dôsledku zrýchlenia inflácie v roku 2022 pre vojnu na Ukrajine. Schodok v rozpočte druhej najväčšej ekonomiky eurozóny vlani vzrástol na 4,7 % hrubého domáceho produktu (HDP) a tento rok sa podľa prognózy vlády zvýši na 4,9 % HDP.

Cieľom ministra financií je znížiť deficit na 2,7 % HDP v roku 2027, na konci druhého funkčného obdobia prezidenta Emmanuela Macrona.

To je o 0,2 percentuálneho bodu menej ako jeho predchádzajúci cieľ, ale v rámci limitu Európskej únie (EÚ), ktorým je deficit maximálne 3 % HDP v "normálnych časoch".

Plán francúzskej vlády sa opiera o optimistickejšie prognózy hospodárskeho rastu, na úrovni 1 % v tomto roku, aj keď významné inštitúcie od Medzinárodného menového fondu po centrálnu banku počítajú s pomalším rastom francúzskej ekonomiky. Konkrétne, vláda v Paríži očakáva v nasledujúcom roku 2024 rast HDP o 1,6 % a potom o 1,8 % do roku 2027.

Ministerstvo financií sa bude snažiť tiež znížiť celkový verejný dlh Francúzska zo súčasných 112 % HDP na 108 % HDP do roku 2027, čo je o niečo menej, ako pôvodne plánovala.

Podľa európskeho štatistického úradu Eurostat je pomer dlhu Francúzska k HDP vysoko nad povolenou hranicou 60 % HDP. Vyšší dlh mali v 3. štvrťroku 2022 len Grécko, Taliansko, Portugalsko a Španielsko.

Inflácia vo Francúzsku zostáva vysoko nad cieľom Európskej centrálnej banky (ECB) na úrovni 2 %.

Paríž je presvedčený, že rast cien sa v nadchádzajúcich mesiacoch začne spomaľovať, pričom predpovedá priemernú hodnotu inflácie za tento rok na úrovni 4,9 %, namiesto 4,2 % v predchádzajúcej predpovedi. Vlani dosiahla priemerná miera inflácie 5,2 %, čo bolo menej ako v prípade mnohých ďalších členov eurozóny vďaka vysokým dotáciám na viaceré položky, vrátane energií.

Le Maire predloží tieto čísla Európskej komisii v rámci ročného programu finančnej stability, ktorý krajiny eurozóny posielajú vždy na jar Bruselu.

Keďže úroková sadzba francúzskeho referenčného 10-ročného dlhopisu sa v tomto roku odhaduje na v priemere 3,2 % a neskôr stúpne na 3,4 %, ministerstvo predpovedá, že náklady na obsluhu dlhového bremena vzrastú zo 41 miliárd eur v tomto roku na viac ako 71 miliárd v roku 2027.