Bratislava 20. novembra (TASR) – Za prínos k rozvoju vzdelávania a podpory pracovných miest v segmente informačné a komunikačné technológie bol pred pár dňami ocenený František Jakab, zakladateľ a koordinátor programu Networking Academy.

O programe Networking Academy sa hovorí, že ide až za hranice bežného vzdelávania založeného na využívaní výpočtovej techniky. V čom konkrétne?

Pred tými 15 rokmi to bolo za hranicami, pretože podstata programu je tá, že všetky vzdelávacie materiály sú sprístupnené cez takzvané e-learningové vzdelávacie prostredie, cez ktoré študenti študujú, testujú, hodnotia svoje vedomosti a vlastne komunikujú so svojím učiteľom. Toto ostalo aj teraz, no tento prístup k poskytovaniu vzdelávacieho obsahu už nie je ničím novým, pretože v súčasnosti majú mnohé vzdelávacie programy tú alternatívu, že sú poskytované prostredníctvom Internetu. Na druhej strane, samozrejme aj naše riešenie sa postupne rozvíjalo a aj v súčasnosti už poskytujeme ďalšie možnosti, bolo vytvorené progresívne on-line komunitné vzdelávacie prostredie novej generácie na báze cloud riešenia, ktoré umožňuje komunikovať učiteľovi a študentovi, ale poskytuje aj ďalšie možnosti na úrovni funkcionality sociálnych sietí. No a podstatné je, že v rámci programu prebieha nielen teoretická výučba, ale neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacej metodiky je aj praktická výučba v dobre vybavených laboratóriách škôl, ktoré vyučujú tento program. Tak majú študenti možnosť získavať zručnosti práce s najnovšími sieťovými technológiami, vo svojich špecializovaných laboratóriách. A tieto laboratóriá nie sú bežné. Sú skutočne nadštandardne vybavené.

Je na Slovensku nedostatok kvalifikovaných odborníkov v oblasti informačných a sieťových technológií? Je to lepšie ako pred tými 15 rokmi?

Veľmi ťažko na túto otázku odpovedať, či je to lepšie alebo horšie, pretože stále je ich veľký nedostatok, a táto situácia sa v posledných rokoch vôbec nemení, skôr naopak. Existujú napríklad štúdie, ktoré pripravili inštitúcie ako napríklad IDC, Empirica GmbH, a ktoré boli pripravené na základe inicializácie európskej komisie a tie hovoria o tom, že v súčasnosti je v Európe voľných okolo 300 000 pracovných miest. Nie sú špecialisti v oblasti IT, ktorí by mohli tieto miesta obsadiť a ukazuje sa, že tento trend bude rásť. V súčasnom svete, keď hovoríme, že je v rôznych regiónoch veľká nezamestnanosť a ani u nás nie je malá, existujú oblasti, kde je nedostatok zamestnancov a táto je jednou z nich. Aj na Slovensku sú stále voľné miesta pre ľudí, ktorí majú vysokú špecializáciu.



Pri odovzdávaní ocenení sme na pódiu nevideli žiadnu ženu. Sú do programu zapojení prevažne muži alebo o neho prejavujú záujem aj ženy?

Zhodou okolností nebola ocenená síce žiadna, ale keby sme odovzdávali viac ocenení, určite by sme mali aj ženy. Máme školy, kde chcú výslovne ženský manažment - riaditeľ školy, ľudí, ktorí učia – teda pedagógovia a skutočne sú to doslova ženské akadémie. Na druhej strane máme študentky, ktoré vyhrávajú aj medzinárodné súťaže, študentky, ktoré získavajú veľmi dobré pracovné pozície po absolvovaní programu, aj napríklad priamo v Ciscu .

A čo vekové kategórie, aj staršie generácie sa zapájajú do programu alebo je zaujímavý skôr pre tých mladších?

Program je určený pre akademickú sféru – študentov stredných a vysokých škôl. Starší sa zapájajú v tom zmysle, že učitelia alebo školy, ktoré majú o program záujem, musia zabezpečiť zaškolenie svojich pedagógov - budúcich inštruktorov programu. Čiže učitelia musia sami prejsť celý program, až tak môžu začať vyučovať. Celý cyklus školenia zvyčajne trvá aj viac ako rok usilovného štúdia.

Keď sme pred 15 rokmi začínali, mali sme učiteľov mladých, ale aj tých v dôchodkovom veku, ktorí dokonca patrili medzi najaktívnejších. V súčasnosti máme asi 170 učiteľov na Slovensku, ktorí učia v rámci programu a väčšina z nich má okolo 30 rokov a vyššie.



Aké reálne výhody prináša účasť na programe školám?

Po prvé, zatraktívňuje školu. V súčasnosti sa študenti a aj rodičia pozerajú, čo sa na škole bude učiť a či absolventi školy nájdu uplatnenie, a to je veľmi dôležité. A školy aj učitelia dostávajú študijný obsah a metodiku, ako učiť, pre konkrétne predmety. To neznamená, že oni sami by si ho nevedeli pripraviť, ale jednoducho na to potrebujú učebnice, z ktorých učia, toto potrebujú dať študentom. V našom prípade dáva program k dispozícii najnovší obsah z týchto technológií, ktorý sa dá samozrejme vhodne integrovať do študijného programu, povedzme do tých stretnutí, do tých hodín, ktoré na školách prebiehajú, do tých praktických cvičení v laboratóriách. Učiteľ nemusí pripravovať študijný obsah, nemusí pripravovať metodológiu, robiť si pracovné listy na hodiny, všetko má pripravené, potrebuje sa s tým len detailne oboznámiť. Dostane k dispozícii materiály, dostane nástroje pre komunikáciu so študentmi, pre hodnotenie ich vedomostí, má možnosť poskytnúť študentom nástroje a obsah, ku ktorým majú z domu prístup, môžu sa učiť, môžu simulovať sieťové prostredie. Škola teda dostane vzdelávací obsah a metodológiu, podporné prostriedky a vzdelávacie nástroje pre konkrétne predmety. Ostatné predmety nemajú takýto luxus. Preto si učitelia tento program obľúbili. A na druhej strane sú vytvorené podmienky, aby učitelia mohli medzi sebou komunikovať, vymieňať si skúsenosti, pomáhať si navzájom pri organizácii vzdelávacieho procesu. Ja si pamätám, keď sme my prišli na školy v 99-tom, ako vyzerali. Ako vyzerali učitelia, ktorí odučili osem hodín a boli radi, že odišli domov o druhej, o tretej.... Títo učitelia sa v rámci programu dostali do medzinárodnej komunity, títo učitelia absolvovali program v angličtine, čiže si to museli naštudovať a nebolo to ľahké. Chodia na rôzne konferencie, do zahraničia, snažíme sa im sprostredkovať najnovšie informácie z oblasti sieťových technológií. Oni začínajú žiť úplne iným životom a je jedno, či je ten učiteľ zo Sniny, z Tvrdošína alebo povedzme z Bratislavy.

Aká je v súčasnosti na Slovensku úroveň v oblasti digitálnych technológií? Napríklad v porovnaní so zahraničím.

Stále opakujem, že Slovensko patrí medzi špičku v Európe. Úroveň vzdelávania, a aj samotné zručnosti a znalosti, ktoré študenti v rámci programu získajú, sú minimálne porovnateľné s tým, čo je v zahraničí. Naši študenti pravidelne vyhrávajú medzinárodné súťaže. Máme štatistiky, vyjadrenia od veľkých firiem, ktoré prichádzajú na Slovensko, preto, že je tu systém, ktorý dáva každoročne určité množstvo absolventov, ktorí majú požadované zručnosti, majú priemyselné certifikáty. Tým pádom majú tieto firmy garantovaných ľudí, aby mohli otvoriť pracovné pozície. Myslíte si, že by mohla v Košiciach vzniknúť zahraničná firma, ktorá vytvorila za niekoľko rokov viac ako 2600 nových pracovných miest v tejto oblasti? Kde by zobrali týchto pracovníkov? Myslíte si, že by taká firma ako je IBM uvažovala, že otvorí ďalšie centrum v Košiciach? Že by taká firma ako je AT&T, čo je najväčšia informačná a komunikačná firma v Amerike, mala na Slovensku najväčšiu pobočku mimo Spojených štátov amerických, keby tu neboli schopní ľudia?



Ako vidíte najbližšiu budúcnosť programu?

V súčasnosti máme na Slovensku 70 centier na šiestich vysokých školách a 64 stredných školách, a dokonca 5 akadémií mimo Slovenska. Na Technickej Univerzite v Košiciach máme podporné centrum, ktoré podporuje akadémie v Amerike, v Egypte, v Belgicku a v Rumunsku. Učitelia z Košíc učia učiteľov v Amerike prostredníctvom Telepresence technológie – teda vysokokvalitného videokonferenčného spojenia. Našim najbližším cieľom je rozšíriť podporu aj do ďalších štátov. Program ako taký na školách sa samozrejme neustále obnovuje. Technológie sa neustále rozvíjajú a neustále rastu nároky na vedomosti a zručnosti ľudí, ktoré tieto nové technológie implementujú, zabezpečujú ich prevádzku. Výhoda tohto programu spočíva v tom, že my ho samozrejme neustále obnovujeme, priemyselne certifikáty majú platnosť tri roky. Každé tri roky sa mení obsah, dopĺňa sa zvyčajne 30 – 40 percent obsahu. Samozrejme, školy si to musia prispôsobovať a musia meniť učebný obsah, musia to zvládať učitelia i študenti. Je to taký neustály cyklus, ktorý nevieme, kedy sa zastaví. Nemôže sa zastaviť.