Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Trojka, zložená z Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu v súčasnosti pracuje na správe hodnotiacej pokrok Atén v oblasti úspor a reforiem.
Autor TASR
,aktualizované Atény 31. októbra (TASR) - Grécky parlament dnes tesnou väčšinou schválil privatizáciu štátnych podnikov, ktorú žiadali medzinárodní veritelia. S návrhom zákona súhlasilo iba 148 poslancov, proti bolo 139, čo je výsledok nespokojnosti v radoch menších koaličných strán.
Predaj majetku by mal Grécku vyniesť do roku 2016 okolo 11 miliárd eur. To znamená, že Grécko od roku 2011 už druhý raz znížilo sumu, ktorú má získať z privatizácie štátneho majetku. Najprv sa hovorilo dokonca o 50 miliardách eur, ktoré mali z privatizácie pritiecť do štátnej pokladnice. Atény neskôr tento cieľ znížili na 19 miliárd eur.
Počas uplynulých dvoch rokov privatizačný fond získal z privatizácie len 1,5 miliardy eur. Trojka, zložená z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) v súčasnosti pracuje na správe hodnotiacej pokrok Atén v oblasti úspor a reforiem. Táto správa je základom pre rozhodnutie o pokračovaní finančnej pomoci pre krajinu. Ak by krajiny eurozóny a MMF pomoc zastavili, Grécko by sa dostalo do platobnej neschopnosti a zrejme by muselo opustiť eurozónu.
Skutočný test preto grécku vládu čaká na budúci týždeň, keď sa v parlamente bude hlasovať o úspornom balíku na najbližšie dva roky v objeme 13,5 miliardy eur. Premiér Antonis Samaras síce uviedol, že vláda už v otázke úsporného balíka, ktorý obsahuje zvyšovanie daní, reformu trhu práce a znižovanie platov a dôchodkov, dospela k dohode s medzinárodnými veriteľmi, Euroskupina však takúto interpretáciu odmietla, aj keď ocenila pokrok, ktorý Grécko doteraz urobilo.
"Vyzvali sme grécku vládu, aby vyriešila posledné sporné body a mohli sa urýchlene dokončiť rokovania s trojkou medzinárodných veriteľov," uviedol vo vyhlásení po skončení telekonferencie ministrov financií eurozóny venovanej situácii v Grécku šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker.
Dokončenie rokovaní a dohodu poprela aj Európska komisia. "Postupne znižujeme počet nevyriešených otázok," povedal Simon O'Connor, hovorca komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna s tým, že "EÚ verí, že k dohode čoskoro dôjde". Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že správu trojky by mali dostať okolo 11.-12. novembra, teda tesne pred schôdzkou Euroskupiny, ktorá je naplánovaná na 12. novembra a na ktorej by ministri mali rozhodnúť o ďalšej splátke úveru pre Grécko.
Predaj majetku by mal Grécku vyniesť do roku 2016 okolo 11 miliárd eur. To znamená, že Grécko od roku 2011 už druhý raz znížilo sumu, ktorú má získať z privatizácie štátneho majetku. Najprv sa hovorilo dokonca o 50 miliardách eur, ktoré mali z privatizácie pritiecť do štátnej pokladnice. Atény neskôr tento cieľ znížili na 19 miliárd eur.
Počas uplynulých dvoch rokov privatizačný fond získal z privatizácie len 1,5 miliardy eur. Trojka, zložená z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) v súčasnosti pracuje na správe hodnotiacej pokrok Atén v oblasti úspor a reforiem. Táto správa je základom pre rozhodnutie o pokračovaní finančnej pomoci pre krajinu. Ak by krajiny eurozóny a MMF pomoc zastavili, Grécko by sa dostalo do platobnej neschopnosti a zrejme by muselo opustiť eurozónu.
Skutočný test preto grécku vládu čaká na budúci týždeň, keď sa v parlamente bude hlasovať o úspornom balíku na najbližšie dva roky v objeme 13,5 miliardy eur. Premiér Antonis Samaras síce uviedol, že vláda už v otázke úsporného balíka, ktorý obsahuje zvyšovanie daní, reformu trhu práce a znižovanie platov a dôchodkov, dospela k dohode s medzinárodnými veriteľmi, Euroskupina však takúto interpretáciu odmietla, aj keď ocenila pokrok, ktorý Grécko doteraz urobilo.
"Vyzvali sme grécku vládu, aby vyriešila posledné sporné body a mohli sa urýchlene dokončiť rokovania s trojkou medzinárodných veriteľov," uviedol vo vyhlásení po skončení telekonferencie ministrov financií eurozóny venovanej situácii v Grécku šéf Euroskupiny Jean-Claude Juncker.
Dokončenie rokovaní a dohodu poprela aj Európska komisia. "Postupne znižujeme počet nevyriešených otázok," povedal Simon O'Connor, hovorca komisára EÚ pre hospodárske a menové záležitosti Olliho Rehna s tým, že "EÚ verí, že k dohode čoskoro dôjde". Nemecký minister financií Wolfgang Schäuble uviedol, že správu trojky by mali dostať okolo 11.-12. novembra, teda tesne pred schôdzkou Euroskupiny, ktorá je naplánovaná na 12. novembra a na ktorej by ministri mali rozhodnúť o ďalšej splátke úveru pre Grécko.
Grécko získa z privatizácie menej, než sa očakávalo
Grécko opäť znížilo cieľ týkajúci sa výnosov z privatizácie. Atény teraz chcú do konca roka 2016 získať z privatizácie približne 11 miliárd eur. V utorok (30. 10.) to v gréckom parlamente vyhlásil šéf privatizačného fondu Takis Athanasopoulos.
"Dohodli sme sa s Trojkou na 11,145 miliardy eur," povedal Athanasopoulos. To znamená, že Grécko od roku 2011 už druhý raz znížilo sumu, ktorú má získať z privatizácie štátneho majetku. Najprv sa hovorilo dokonca o 50 miliardách eur, ktoré mali z privatizácie pritiecť do štátnej pokladnice. Atény neskôr tento cieľ znížili na 19 miliárd eur.
Počas uplynulých dvoch rokov privatizačný fond získal z privatizácie len 1,5 miliardy eur. Trojka, zložená z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) v súčasnosti pracuje na správe hodnotiacej pokrok Atén v oblasti úspor a reforiem. Táto správa je základom pre rozhodnutie o pokračovaní finančnej pomoci pre krajinu. Ak by krajiny eurozóny a MMF pomoc zastavili, Grécko by sa dostalo do platobnej neschopnosti a zrejme by muselo opustiť eurozónu.
Grécko opäť znížilo cieľ týkajúci sa výnosov z privatizácie. Atény teraz chcú do konca roka 2016 získať z privatizácie približne 11 miliárd eur. V utorok (30. 10.) to v gréckom parlamente vyhlásil šéf privatizačného fondu Takis Athanasopoulos.
"Dohodli sme sa s Trojkou na 11,145 miliardy eur," povedal Athanasopoulos. To znamená, že Grécko od roku 2011 už druhý raz znížilo sumu, ktorú má získať z privatizácie štátneho majetku. Najprv sa hovorilo dokonca o 50 miliardách eur, ktoré mali z privatizácie pritiecť do štátnej pokladnice. Atény neskôr tento cieľ znížili na 19 miliárd eur.
Počas uplynulých dvoch rokov privatizačný fond získal z privatizácie len 1,5 miliardy eur. Trojka, zložená z Európskej komisie (EK), Európskej centrálnej banky (ECB) a Medzinárodného menového fondu (MMF) v súčasnosti pracuje na správe hodnotiacej pokrok Atén v oblasti úspor a reforiem. Táto správa je základom pre rozhodnutie o pokračovaní finančnej pomoci pre krajinu. Ak by krajiny eurozóny a MMF pomoc zastavili, Grécko by sa dostalo do platobnej neschopnosti a zrejme by muselo opustiť eurozónu.
