Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tento jasný verdikt nemeckých voličov ukazuje dilemu, v ktorej sa nachádza spolková kancelárka Angela Merkelová.
Autor TASR
Berlín/Atény 3. septembra (TASR) - Väčšina Nemcov je za to, aby Grécko odišlo z eurozóny. Prieskum inštitútu Harris ukázal, že len štvrtina Nemcov podporuje zotrvanie krajiny v menovej únii a s tým spojené pokračovanie finančnej pomoci.
Podľa prieskumu, ktorý zrealizoval inštitút na objednávku britského denníka Financial Times (FT), približne 26 % Nemcov predpokladá, "že Grécko úvery nikdy nesplatí". Takmer polovica si myslí, že Grécku sa nepodarí reformami dostať zo závislosti od medzinárodných veriteľov.
Tento jasný verdikt nemeckých voličov ukazuje dilemu, v ktorej sa nachádza spolková kancelárka Angela Merkelová. Partneri z Európskej únie (EÚ) totiž požadujú, aby dala Gréckom viac času na ďalšie úsporné opatrenia, čo by zrejme malo za následok potrebu navýšenia pomoci pre Grécko. Druhý záchranný balík pre Atény mal hodnotu 174 miliárd eur.
Prieskum ukázal, že názory obyvateľov jednotlivých krajín sú výrazne odlišné. Okrem Nemcov sa na ňom zúčastnili aj obyvatelia Talianska, Španielska, Francúzska a Británie.
Španieli a Taliani sú výrazne optimistickejší než Nemci. Až 88 % Talianov a 70 % Španielov verí, že Grécku sa podarí úspešne zreformovať svoju ekonomiku. Na otázku, či Grécko vráti svoje dlhy, pozitívne odpovedalo 77 % Talianov a 57 % Španielov.
Francúzi majú na situáciu v Grécku podobný názor ako Nemci. Pre odchod Grécka z eurozóny je však len takmer tretina Francúzov, pričom v Nemecku túto alternatívu podporuje 54 % obyvateľov. Avšak len 25 % Francúzov si myslí, že Európa by mala pre Grécko urobiť viac.
Briti sú výrazne skeptickejší v otázke, či sa krajinám eurozóny podarí úspešne vyriešiť dlhovú krízu. Takmer polovica Britov je presvedčená, že záchrancovia eurozóny nemajú žiadnu šancu na úspešné zvládnutie krízy.
Ďalší separátny prieskum ukázal, že dvaja z troch Rakúšanov sú proti navýšeniu pomoci pre Grécko. Podľa prieskumu inštitútu Karmasin, ktorý zverejnil denník Heute, 39 % Rakúšanov je absolútne proti rozšíreniu pomoci a 26 % je skôr proti. Pomoc bezvýhradne podporuje len 12 % Rakúšanov a skôr je pre než proti nej 19 % obyvateľov krajiny.
Uvedené prieskumy ukazujú nárast skepticizmu v relatívne silných krajinách eurozóny ohľadom toho, či má pokračovanie pomoci pre Grécko zmysel.
Podľa prieskumu, ktorý zrealizoval inštitút na objednávku britského denníka Financial Times (FT), približne 26 % Nemcov predpokladá, "že Grécko úvery nikdy nesplatí". Takmer polovica si myslí, že Grécku sa nepodarí reformami dostať zo závislosti od medzinárodných veriteľov.
Tento jasný verdikt nemeckých voličov ukazuje dilemu, v ktorej sa nachádza spolková kancelárka Angela Merkelová. Partneri z Európskej únie (EÚ) totiž požadujú, aby dala Gréckom viac času na ďalšie úsporné opatrenia, čo by zrejme malo za následok potrebu navýšenia pomoci pre Grécko. Druhý záchranný balík pre Atény mal hodnotu 174 miliárd eur.
Prieskum ukázal, že názory obyvateľov jednotlivých krajín sú výrazne odlišné. Okrem Nemcov sa na ňom zúčastnili aj obyvatelia Talianska, Španielska, Francúzska a Británie.
Španieli a Taliani sú výrazne optimistickejší než Nemci. Až 88 % Talianov a 70 % Španielov verí, že Grécku sa podarí úspešne zreformovať svoju ekonomiku. Na otázku, či Grécko vráti svoje dlhy, pozitívne odpovedalo 77 % Talianov a 57 % Španielov.
Francúzi majú na situáciu v Grécku podobný názor ako Nemci. Pre odchod Grécka z eurozóny je však len takmer tretina Francúzov, pričom v Nemecku túto alternatívu podporuje 54 % obyvateľov. Avšak len 25 % Francúzov si myslí, že Európa by mala pre Grécko urobiť viac.
Briti sú výrazne skeptickejší v otázke, či sa krajinám eurozóny podarí úspešne vyriešiť dlhovú krízu. Takmer polovica Britov je presvedčená, že záchrancovia eurozóny nemajú žiadnu šancu na úspešné zvládnutie krízy.
Ďalší separátny prieskum ukázal, že dvaja z troch Rakúšanov sú proti navýšeniu pomoci pre Grécko. Podľa prieskumu inštitútu Karmasin, ktorý zverejnil denník Heute, 39 % Rakúšanov je absolútne proti rozšíreniu pomoci a 26 % je skôr proti. Pomoc bezvýhradne podporuje len 12 % Rakúšanov a skôr je pre než proti nej 19 % obyvateľov krajiny.
Uvedené prieskumy ukazujú nárast skepticizmu v relatívne silných krajinách eurozóny ohľadom toho, či má pokračovanie pomoci pre Grécko zmysel.
