Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Záujem o dukáty je veľký, stretávajú sa však s menším problémom, a to, že ľudia si ich nechávajú na pamiatku.
Autor TASR
Košice 10. apríla (TASR) – Od augusta minulého roka funguje v Košiciach lokálne platidlo košický dukát. Ide o projekt občianskeho združenia Košický dukát na výmenu tovarov a služieb.
"Minulý rok v auguste sme dali do obehu lokálne platidlo v hodnote jedno euro, to znamená jeden košický dukát. V decembri sme pokračovali päťdukátom v hodnote päť eur a tento mesiac budeme dávať do obehu lokálne platidlo košický dvojdukát," priblížil predseda občianskeho združenia Košický dukát Vladimír Gürtler.
Cieľom zavedenia platidla je podľa jeho slov podpora lokálnej ekonomiky a rozvoj podnikania. "Aby občania viac-menej využívali toto lokálne platidlo na podporu rôznych služieb a podnikateľských záujmov subjektov, ktoré predávajú produkty a služby v Košickom samosprávnom kraji, respektíve v Košiciach," vysvetlil.
Záujem o dukáty je veľký, stretávajú sa však s menším problémom, a to, že ľudia si ich nechávajú na pamiatku. "Sú razené v štátnom podniku v kremnickej mincovni vo veľmi vysokej kvalite. Mince, dukáty robili významní odborníci a umelci - pán Rónai a Lugár. Tento problém riešime rôznymi podpornými aktivitami, aby sme dosiahli to, aby ľudia tie dukáty míňali a boli v obehu," skonštatoval Gürtler.
Ako tvrdí, svetlým príkladom sú vinotéky, pivárne, kaviarne či mestské informačné centrum. Podľa Gürtlera cieľom zavedenia dukátu nebolo, aby bol projekt ziskový, skôr je to o dokázaní fungovania lokálnej ekonomiky.
"Pri jednodukáte, ktorý sme vydali minulý rok v auguste, bola emisia 5000 jednodukátov. Tie už fyzicky nemáme, sú v obehu. Z päťdukátov, ktorých bolo 5000, je zberateľská emisia úplne, v úvodzovkách, vypredaná. Z emisie, ktorá bola určená do obehu, je asi 50 percent v obehu," povedal Gürtler.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak tvrdí, že lokálne platidlá sú výsledkom dobrovoľnej spolupráce ľudí v regióne, a preto takéto iniciatívy prispievajú k lepšiemu komunitnému životu.
"Ich vplyv na celkovú ekonomiku bude však skôr zanedbateľný a netreba ho preceňovať. Špeciálne pri mene platí, že čím väčší priestor, na ktorom pôsobí, tým lepšie, keďže potrebujete kupovať aj veci, ktoré komunita neprodukuje, a presun medzi menami je nákladný,“ dodal Chovanculiak.
"Minulý rok v auguste sme dali do obehu lokálne platidlo v hodnote jedno euro, to znamená jeden košický dukát. V decembri sme pokračovali päťdukátom v hodnote päť eur a tento mesiac budeme dávať do obehu lokálne platidlo košický dvojdukát," priblížil predseda občianskeho združenia Košický dukát Vladimír Gürtler.
Cieľom zavedenia platidla je podľa jeho slov podpora lokálnej ekonomiky a rozvoj podnikania. "Aby občania viac-menej využívali toto lokálne platidlo na podporu rôznych služieb a podnikateľských záujmov subjektov, ktoré predávajú produkty a služby v Košickom samosprávnom kraji, respektíve v Košiciach," vysvetlil.
Záujem o dukáty je veľký, stretávajú sa však s menším problémom, a to, že ľudia si ich nechávajú na pamiatku. "Sú razené v štátnom podniku v kremnickej mincovni vo veľmi vysokej kvalite. Mince, dukáty robili významní odborníci a umelci - pán Rónai a Lugár. Tento problém riešime rôznymi podpornými aktivitami, aby sme dosiahli to, aby ľudia tie dukáty míňali a boli v obehu," skonštatoval Gürtler.
Ako tvrdí, svetlým príkladom sú vinotéky, pivárne, kaviarne či mestské informačné centrum. Podľa Gürtlera cieľom zavedenia dukátu nebolo, aby bol projekt ziskový, skôr je to o dokázaní fungovania lokálnej ekonomiky.
"Pri jednodukáte, ktorý sme vydali minulý rok v auguste, bola emisia 5000 jednodukátov. Tie už fyzicky nemáme, sú v obehu. Z päťdukátov, ktorých bolo 5000, je zberateľská emisia úplne, v úvodzovkách, vypredaná. Z emisie, ktorá bola určená do obehu, je asi 50 percent v obehu," povedal Gürtler.
Analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Róbert Chovanculiak tvrdí, že lokálne platidlá sú výsledkom dobrovoľnej spolupráce ľudí v regióne, a preto takéto iniciatívy prispievajú k lepšiemu komunitnému životu.
"Ich vplyv na celkovú ekonomiku bude však skôr zanedbateľný a netreba ho preceňovať. Špeciálne pri mene platí, že čím väčší priestor, na ktorom pôsobí, tým lepšie, keďže potrebujete kupovať aj veci, ktoré komunita neprodukuje, a presun medzi menami je nákladný,“ dodal Chovanculiak.
