Vysoké Tatry 23. januára (TASR) – Slovenské lesy sa musia pripraviť na zmeny klímy. Počas dvojdňovej konferencie v Tatrách zameranej na aktuálne problémy v ochrane lesa to skonštatovala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS), podľa ktorej klimatické zmeny extrémne zaťažujú slovenské lesy a výrazne vplývajú na ich životnosť a štruktúru. Agrorezort preto zameriava svoje opatrenia na podporu adaptácie lesov, v podobe úprav drevinového zloženia, rekonštrukcie najzraniteľnejších lesov a prírode blízkeho obhospodarovania.

Doterajší nárast priemernej teploty strednej Európy o jeden až 1,3 stupňa Celzia podľa lesníkov napríklad znamená, že pôvodné porasty našich drevín, prispôsobené bežnej klíme, už tam, kde rastú, nie sú „doma“. V prípade Slovenska sú to najmä ihličnaté stromy. Dopady zmeny klímy na lesné ekosystémy sa týkajú zmien v produkcii a odolnosti drevín, zvýšenej úmrtnosti stromov v dôsledku sucha, zvýšenia rizika lesných požiarov a veterných kalamít, premnoženia škodcov či aktivizácie inváznych druhov. Kombinácia nárastu teplôt vzduchu a nedostatok vlahy má podľa agrorezortu potenciál spôsobovať nežiaduce fyziologické zmeny stromov. V dôsledku toho by mohli zaznamenať pokles prírastkov a zoslabenie, čo by mohlo viesť k znižovaniu ich schopnosti absorbovať CO2.

„Reakcie ekosystémov na klimatickú zmenu sú v porovnaní s poľnohospodárskymi kultúrami komplikovanejšie a ťažšie predpovedateľné. Hlavným dôvodom je dlhovekosť lesa a to, že počas jedného životného cyklu môže dôjsť k fyziologicky významným zmenám klímy. Klimatickej zmene teda budeme musieť čeliť bez ohľadu na prípadný včasný prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku,“ zdôraznil generálny riaditeľ Národného lesníckeho centra (NLC) Ľuboš Halvoň. NLC spolupracovalo s Technickou univerzitou vo Zvolene a na stromovom simulátore biodynamiky lesa simulovalo dopady klimatických zmien. Výsledky ukazujú na tri modely adaptácie lesov na zmenu klímy. Na ich základe bude nevyhnutné zrealizovať už spomínané opatrenia.

Generálny tajomník služobného úradu ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Jaroslav Regec dodal, že prírode blízke obhospodarovanie lesov je extrémne dôležitou úlohou pre budúcnosť našich lesov. „V roku 2017 agrorezort prvýkrát poskytol dotácie obhospodarovateľom lesov na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. V roku 2017 to bolo dva milióny eur 116 príjemcom, v tomto roku im poskytneme až tri milióny eur,“ upozornil Regec.

Otepľovanie bude pravdepodobne pokračovať ďalej a oteplenie o 2,5 stupňa Celzia do roku 2080 bude podľa Regeca preto príliš veľká zmena na jednu generáciu stromov, ktoré potrebujú na prirodzenú reprodukciu 60 až 100 rokov. Prirodzený limit pre migráciu semien našich hlavných drevín je niekoľko kilometrov za generáciu lesa. V takejto situácii je podľa lesníkov riešením používanie semien z južnejšie položených oblastí, v ktorých sú rovnaké druhy drevín, aké rastú u nás, prispôsobené teplejším a suchším podmienkam.

„Od roku 2016 stúpla lesnatosť nášho územia na 41,2 percenta a celkovo aj s tzv. bielymi plochami pokrývajú lesy až takmer 45 percent Slovenska. Ak si chceme takúto lesnatosť udržať, naše lesy musíme pripraviť na klimatické zmeny,“ upozornila ministerka s tým, že 15 miliónov stromov každoročne vysadia Lesy SR, pričom oveľa menej sa dreva vyťaží a zásoba tzv. „dreva na pni“ zároveň rastie.

V rokoch 2016 – 2019 sa agrorezort zapojil do projektu „Zachovanie a udržateľné využívanie diverzity lesných drevín v podmienkach klimatickej zmeny". Slovensko sa spolu s ostatnými krajinami EÚ zároveň zaviazalo do roku 2030 znížiť množstvo vyprodukovaných emisií o 40 percent. Do roku 2050 by EÚ mala dosiahnuť úplnú uhlíkovú neutralitu.