Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Globálna ekonomika je stále nestabilná po rokoch pandémie ochorenia COVID-19 a v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu.
Autor TASR
Niigata 11. mája (TASR) - Vojna na Ukrajine a jej dôsledky pre globálnu ekonomiku, dlhové krízy v rozvojových krajinách a patová situácia čo sa týka štátneho dlhu USA, sú hlavnými bodmi trojdňových rokovaní ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G7 v Japonsku. TASR o tom informuje na základe správ AP, AFP a Reuters.
G7 tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Ďalšími pozvanými na stretnutí v japonskom meste Niigata sú Európska únia (EÚ), Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka a ministri financií Brazílie, Komor, Indie, Indonézie, Južnej Kórey a Singapuru.
Globálna ekonomika je stále nestabilná po rokoch pandémie ochorenia COVID-19 a v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhovory v Niigate sú teda šancou vytýčiť víziu finančnej stability predtým, ako sa stretnú lídri G7 na budúci víkend v Hirošime.
Napriek širokému spektru tém, od klimatických zmien cez odpustenie dlhu až po digitálne meny, sa patová situácia v súvislosti s dlhovým stropom USA a potenciálna platobná neschopnosť Washingtonu, javí ako hlavná potenciálna hrozba pre globálnu ekonomiku.
Vo svojom prejave pred začiatkom stretnutí za zatvorenými dverami americká ministerka financií Janet Yellenová varovala, že platobná neschopnosť Washingtonu by spustila globálny hospodársky pokles.
Spomenula aj obavy USA z "ekonomického nátlaku" Číny voči iným krajinám. Pripomenula novinárom, že Peking jasne použil ekonomický nátlak na Austráliu a Litvu. A dodala, že "to je záležitosť, ktorá by nás všetkých mala znepokojovať".
USA majú tiež obavy, že Čína využíva financovanie infraštruktúry po celom svete prostredníctvom tzv. novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI) na získanie vplyvu.
Okrem toho Washington zvažuje možnosť zavedenia ďalších, úzko cielených obmedzení na investície v Číne do technológií, ktoré je možné využiť vo vojenskej sfére. USA chcú diskutovať o tejto možnosti so spojencami z G7. Americká ministerka povedala, že akákoľvek akcia USA bude "úzko zameraná na technológie, kde existujú jasné dôsledky pre národnú bezpečnosť".
Japonsko, aktuálne predsedajúca krajina G7, presadzuje tiež diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a zníženie závislosti od Číny.
Yellenová ešte pred stretnutím vyzvala na presadzovanie ekonomických opatrení uvalených na Moskvu, ktorá sa pokúša vyhnúť sa sankciám. Podľa ministerky to zahŕňa "identifikáciu a zatvorenie konkrétnych kanálov, ktoré Rusko používa na vybavenie a financovanie svojej armády a nátlak na firmy a jurisdikcie, ktoré mu uľahčujú obchádzanie sankcií".
Predstavitelia EÚ už diskutujú o zastavení vývozu citlivých technológií ôsmim čínskym spoločnostiam pre podozrenie, že ich predávajú Rusku. Skupina G7 by sa tiež mohla pokúsiť zastaviť tankery, ktoré tajne predávajú ruskú ropu za ceny vyššie ako je cenový strop G7.
G7 tvoria Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Spojené kráľovstvo a USA. Ďalšími pozvanými na stretnutí v japonskom meste Niigata sú Európska únia (EÚ), Medzinárodný menový fond (MMF), Svetová banka a ministri financií Brazílie, Komor, Indie, Indonézie, Južnej Kórey a Singapuru.
Globálna ekonomika je stále nestabilná po rokoch pandémie ochorenia COVID-19 a v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. Rozhovory v Niigate sú teda šancou vytýčiť víziu finančnej stability predtým, ako sa stretnú lídri G7 na budúci víkend v Hirošime.
Napriek širokému spektru tém, od klimatických zmien cez odpustenie dlhu až po digitálne meny, sa patová situácia v súvislosti s dlhovým stropom USA a potenciálna platobná neschopnosť Washingtonu, javí ako hlavná potenciálna hrozba pre globálnu ekonomiku.
Vo svojom prejave pred začiatkom stretnutí za zatvorenými dverami americká ministerka financií Janet Yellenová varovala, že platobná neschopnosť Washingtonu by spustila globálny hospodársky pokles.
Spomenula aj obavy USA z "ekonomického nátlaku" Číny voči iným krajinám. Pripomenula novinárom, že Peking jasne použil ekonomický nátlak na Austráliu a Litvu. A dodala, že "to je záležitosť, ktorá by nás všetkých mala znepokojovať".
USA majú tiež obavy, že Čína využíva financovanie infraštruktúry po celom svete prostredníctvom tzv. novej hodvábnej cesty (Belt and Road Initiative, BRI) na získanie vplyvu.
Okrem toho Washington zvažuje možnosť zavedenia ďalších, úzko cielených obmedzení na investície v Číne do technológií, ktoré je možné využiť vo vojenskej sfére. USA chcú diskutovať o tejto možnosti so spojencami z G7. Americká ministerka povedala, že akákoľvek akcia USA bude "úzko zameraná na technológie, kde existujú jasné dôsledky pre národnú bezpečnosť".
Japonsko, aktuálne predsedajúca krajina G7, presadzuje tiež diverzifikáciu dodávateľských reťazcov a zníženie závislosti od Číny.
Yellenová ešte pred stretnutím vyzvala na presadzovanie ekonomických opatrení uvalených na Moskvu, ktorá sa pokúša vyhnúť sa sankciám. Podľa ministerky to zahŕňa "identifikáciu a zatvorenie konkrétnych kanálov, ktoré Rusko používa na vybavenie a financovanie svojej armády a nátlak na firmy a jurisdikcie, ktoré mu uľahčujú obchádzanie sankcií".
Predstavitelia EÚ už diskutujú o zastavení vývozu citlivých technológií ôsmim čínskym spoločnostiam pre podozrenie, že ich predávajú Rusku. Skupina G7 by sa tiež mohla pokúsiť zastaviť tankery, ktoré tajne predávajú ruskú ropu za ceny vyššie ako je cenový strop G7.
