Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensko sa nadchádzajúcej zimy obávať nemusí, uviedol pre spravodajcu TASR štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek.
Autor TASR
Brusel 9. septembra (TASR) - Vysoké ceny plynu a elektriny a hľadanie možností, ako tieto ceny znížiť v prospech spotrebiteľov a podnikov, boli hlavnou témou mimoriadnej piatkovej schôdze ministrov energetiky Európskej únie v Bruseli. Slovensko sa nadchádzajúcej zimy obávať nemusí, uviedol pre spravodajcu TASR štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Karol Galek.
Upozornil, že ministri na rokovaniach pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ naznačili, aké sú priority ich národných vlád v oblasti energetických úspor, aby na tomto základe mohla Európska komisia čo najskôr pripraviť a predstaviť návrh prijateľný pre väčšinu členských štátov.
Slovensko podľa jeho slov trvá na tom, že spoločné riešenia na európskej úrovni sa musia týkať nielen nadchádzajúcej zimy, ktorá môže byť pre viacerých kritická, ale musia byť všeobecne uplatniteľné aj v budúcnosti.
Zároveň však poznamenal, že Slovensko je na nadchádzajúcu zimu dobre pripravené, možnože najlepšie z európskych krajín, lebo zásobníky plynu sú naplnené na 80 percent a je zabezpečený tok plynu na základe zmlúv, ktoré Slovensko má s nórskymi dodávateľmi alebo cez dodávky LNG.
"Keď to všetko zosumarizujeme, tak na konci roka aj bez ruského plynu, keďže počítame s tým, že ten vôbec nebude, naša kapacita bude 38 terawatthodín. To je to, čo máme k dispozícii do konca marca. Priemerná spotreba Slovenska je 32 až 36 terawatthodín," spresnil Galek.
Upozornil, že v uvedených 38 TWh nie sú zahrnuté dodávky, ktoré prídu na Slovensko od iných, menších dodávateľov plynu, mimo Ruska. A nie je v tomto výpočte ani ruský plyn, ktorý zatiaľ stále na Slovensko priteká.
"Ale to, na čo sme my kládli dôraz, a čo vyzdvihli aj ďalšie krajiny, je, že ten tok plynu v rámci Európy musí jednoznačne zostať zachovaný. Nikto sa nesmie zatvárať a ak si niekto objedná plyn a ten príde do terminálov v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku, tak tento plyn musí tiecť do ďalších krajín, ďalších koncových destinácií," zdôraznil Galek.
V rámci hľadaných východísk z energetickej krízy sa podľa jeho slov zastropovanie cien iba dovážaného ruského plynu ukázalo ako nepriechodné. Sú však aj návrhy na zastropovanie cien akéhokoľvek plynu dovážaného na trh EÚ. Galek pripomenul, že sú krajiny eurobloku, ktoré si takéto plošné zastropovanie vedia predstaviť a preto ministri energetiky v piatok vyzvali Európsku komisiu, aby predstavila konkrétny návrh, ako by to mohlo v praxi fungovať.
Poukázal, že existuje španielsky a portugalský model zastropovania cien dovážaného plynu, ale Španieli majú na túto schému v rámci štátnej pomoci schválených 8,7 miliardy eur.
"Vieme to zastropovať a povedať, že odteraz Európa nekupuje drahší plyn nad nejakú cenu. Ale na druhej strane musíme nájsť riešenie, ako takýto plyn zabezpečiť pre každú jednu krajinu a pre každého spotrebiteľa, vrátane Slovenska, ktoré sa v tomto modeli ocitá na konci dodávateľských reťazcov," vysvetlil Galek.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Upozornil, že ministri na rokovaniach pod taktovkou českého predsedníctva v Rade EÚ naznačili, aké sú priority ich národných vlád v oblasti energetických úspor, aby na tomto základe mohla Európska komisia čo najskôr pripraviť a predstaviť návrh prijateľný pre väčšinu členských štátov.
Slovensko podľa jeho slov trvá na tom, že spoločné riešenia na európskej úrovni sa musia týkať nielen nadchádzajúcej zimy, ktorá môže byť pre viacerých kritická, ale musia byť všeobecne uplatniteľné aj v budúcnosti.
Zároveň však poznamenal, že Slovensko je na nadchádzajúcu zimu dobre pripravené, možnože najlepšie z európskych krajín, lebo zásobníky plynu sú naplnené na 80 percent a je zabezpečený tok plynu na základe zmlúv, ktoré Slovensko má s nórskymi dodávateľmi alebo cez dodávky LNG.
"Keď to všetko zosumarizujeme, tak na konci roka aj bez ruského plynu, keďže počítame s tým, že ten vôbec nebude, naša kapacita bude 38 terawatthodín. To je to, čo máme k dispozícii do konca marca. Priemerná spotreba Slovenska je 32 až 36 terawatthodín," spresnil Galek.
Upozornil, že v uvedených 38 TWh nie sú zahrnuté dodávky, ktoré prídu na Slovensko od iných, menších dodávateľov plynu, mimo Ruska. A nie je v tomto výpočte ani ruský plyn, ktorý zatiaľ stále na Slovensko priteká.
"Ale to, na čo sme my kládli dôraz, a čo vyzdvihli aj ďalšie krajiny, je, že ten tok plynu v rámci Európy musí jednoznačne zostať zachovaný. Nikto sa nesmie zatvárať a ak si niekto objedná plyn a ten príde do terminálov v Poľsku, Chorvátsku či Nemecku, tak tento plyn musí tiecť do ďalších krajín, ďalších koncových destinácií," zdôraznil Galek.
V rámci hľadaných východísk z energetickej krízy sa podľa jeho slov zastropovanie cien iba dovážaného ruského plynu ukázalo ako nepriechodné. Sú však aj návrhy na zastropovanie cien akéhokoľvek plynu dovážaného na trh EÚ. Galek pripomenul, že sú krajiny eurobloku, ktoré si takéto plošné zastropovanie vedia predstaviť a preto ministri energetiky v piatok vyzvali Európsku komisiu, aby predstavila konkrétny návrh, ako by to mohlo v praxi fungovať.
Poukázal, že existuje španielsky a portugalský model zastropovania cien dovážaného plynu, ale Španieli majú na túto schému v rámci štátnej pomoci schválených 8,7 miliardy eur.
"Vieme to zastropovať a povedať, že odteraz Európa nekupuje drahší plyn nad nejakú cenu. Ale na druhej strane musíme nájsť riešenie, ako takýto plyn zabezpečiť pre každú jednu krajinu a pre každého spotrebiteľa, vrátane Slovenska, ktoré sa v tomto modeli ocitá na konci dodávateľských reťazcov," vysvetlil Galek.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
